– 3. mája 1270 zomrel na Zajačom ostrove medzi Budínom a Pešťou, v kláštore, ktorý založila jeho dcéra Margita (dnes Margitin ostrov v Budapešti), uhorský panovník Belo IV. Pochovali ho po boku jeho mladšieho syna Bela v Ostrihome. Narodil sa v roku 1206.
– 4. mája 1940 bola pod Urpínom odhalená socha generála M. R. Štefánika, ktorá sem bola privezená po Viedenskej arbitráži z Komárna. Autorom sochy je významný český sochár, rezbár a medailér Otakar Španiel. Po vojne bola socha vrátená mestu Komárno a dnes tam stojí pred domom Matice slovenskej.
– 7. máj 1708 – zomrel v Banskej Bystrici spisovateľ memoárovej a cestopisnej prózy, evanjelický kňaz Ján Simonides (* 1648, Spišské Vlachy).
– 8. máj 1607 – v čase Bočkayovho povstania skladá banskobystrická mestská rada do rúk kráľovského radcu Gašpara Tríbeľa prísahu vernosti kráľovi.
– 8. máj 1945 – pri návrate z exilu sa na ceste z Košíc do Prahy zastavil v Banskej Bystrici prezident Eduard Beneš.
– 13. máj 1882 – v Rajci sa narodil trinásty banskobystrický biskup Andrej Škrábik. Preniesol sídlo biskupa zo Svätého Kríža nad Hronom do Banskej Bystrice. Zomrel 8. januára 1950 v Banskej Bystrici. Pochovaný je na katolíckom cintoríne v Banskej Bystrici.
-14. máj 1564 – V Banskej Štiavnici sa zišli zástupcovia banských miest, aby sa dohodli na spoločnom postupe pri obrane stredoslovenskej banskej oblasti. V prípade napadnutia banského okolia sa mali obyvatelia Banskej Bystrice, Slovenskej Ľupče, Ľubietovej, Brezna a Vígľaša sústrediť do Zvolena.
-15. mája 1475 bola podpísaná zmluva, ktorou sa Ján Thurzo zaviazal odvodniť zatopené bane v stredoslovenskej banskej oblasti
– 15. máj 1565 – na základe opisu stavu komorskokráľovských lesov z roku 1563, určených na zásobovanie komorskokráľovských baní a hút v Banskej Bystrici drevom a drevným uhlím, vydáva uhorský kráľ Maximilán II. – Habsburský Banskobystrický lesný poriadok, ktorý mal zabezpečiť trvalý dostatok dreva a drevného uhlia z týchto lesov. Lesy určené na zásobovanie banskobystrických baní a hút prevzala kráľovská komora do svojej správy v roku 1546. Maximiliánov lesný poriadok – Constitutio Maximiliana platil pre celý obvod Hlavného komorskogrófskeho úradu.
-18. máj 1955 – bola na území Banskej Bystrice zriadená Mestská pamiatková rezervácia. V súčasnosti je z Banskej Bystrice a jej mestských častí zapísaných do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu 291 pamiatok, z toho 198 je priamo v Mestskej pamiatkovej rezervácii.
– 19. mája 1893 bol za mešťanostu Banskej Bystrice jednomyseľne zvolený 29 ročný Július Cesnak. Svoju funkciu k spokojnosti občanov vykonával celých 30 rokov, čo bolo najdlhšie v histórii Banskej Bystrice.
– 24. mája 1936 bola spustená trvalá prevádzka banskobystrického vysielača. Pomenovaný bol po prezidentovi T. G. Masarykovi.
– 25. máj 1261 – zomrel 181. pápež Alexander IV. Narodil sa ako Rinaldo di Jenny v roku 1199 alebo okolo roku 1185. Za pápeža bol zvolený 20. októbra 1254.
– 26. máj 1889 – vznikla v Banskej Bystrici Zvolenská sekcia Uhorského karpatského spolku
– 29. mája 1818 bol vysvätený nový cintorín za Matejovým domom.
– 30. mája 1807 bol slávnostne vysvätený nový evanjelický chrám v Banskej Bystrici. Chrám bol postavený podľa projektu viedenského rodáka Michaela Pollacka.
– 31. máj 1620 – na tento deň bol do Banskej Bystrice zvolaný krajinský snem. Snemu sa za české stavy zúčastnil aj slovenský rodák, lekár a rektor pražskej Karlovej univerzity Ján Gosser Jesenius. Samotné zasadnutie snemu sa začalo až 27. júna, kedy sa do Banskej Bystrice zhromaždili zástupcovia všetkých stavov.