1715 – v Banskej Bystrici bolo 18 obchodníkov a 213 remeslníckych majstrov, čím jej po Bratislave (300), Kežmarku (264), Levoči (234) a Trnave (218) patrilo piate miesto v rámci Slovenska.
1715 – pod vedením príslušníka jezuitského rádu Jána Häffelsa bol dokončený kostol, ktorý bol zasvätený sv. Františkovi Xaverskému. Kostol vysvätil belehradský arcibiskup Lukáš Natali.
1720 – v Banskej Bystrici bolo 24 obchodníkov a 149 remeselníckych majstrov. Zároveň mala Banská Bystrica 2646 obyvateľov a 337 domov.
1722 – banskobystrickí mešťania Samuel Keller a Modor znovu postavili vysokú pec v Ľubietovej. Z poverenia Dvorskej komory vo Viedni túto vysokú pec vybudoval Carl Philipp Kropf už v roku 1692. Bola pri nej zriadená aj zlieváreň, v ktorej sa vyrábala aj oceľ. V roku 1709 pec vyhorela a skončila svoju prevádzku. Z pece sa surové železo vypúšťalo do hlinených trojhranných nádob, tzv. húsok. Húsky surového železa sa z Ľubietovej vozili do železného hámru v Kostiviarskej, kde sa spracovávalo v dvoch skujňovacích vyhniach. Vyrábali sa tu kvalitné plechy, mreže, kosy a iné rozličné predmety.
1725 – banskobystrický mešťan a obchodník Teofil Gottlieb Sterz založil v meste manufaktúru na výrobu súkna. Bola to prvá manufaktúra v Banskej Bystrici a zároveň jedna z prvých na Slovensku. Ročne sa v nej vyrobilo vyše 1200 kusov súkna. Manufaktúra zanikla v roku 1731.
1735 – Banská Bystrica sa stala súčasťou výučby na banskej škole v Banskej Štiavnici. Riaditeľom školy bol menovaný významný kartograf Samuel Mikovíny. Škola mala vychovávať banských úradníkov s pomedzi tzv. expektantov, vybraných mladých mužov z jednotlivých banských revírov celej monarchie. V Banskej Bystrici sa externe učila náuka o tavení medených rúd. Z predmetov skladali expektani skúšky. Škola sa osvedčila a pripravila podmienky na vznik Banskej akadémie v roku 1762.
1751 – obyvatelia slovenskej národnosti v Banskej Bystrici podali žiadosť kráľovským úradom o zrušenie všetkých privilégií Nemcov v oblasti samosprávy a vlastnenia domov na námestí. Mária Terézia žiadosti vyhovela už nasledujúci rok.
1759 – mesto na nariadenie Miestodržiteľskej rady z 3. augusta, zriadilo funkciu obhliadača mŕtvol. Ako prvý bol vo funkcii angažovaný chirurg Štefan Ertzl. Za obhliadku mŕtvoly inkasoval poplatok 12 grajciarov.
1759 – od tohto roku boli richtári Banskej Bystrice volení na viacročné funkčné obdobie.
1763 – v Banskej Bystrici bolo pri súdnom procese so ženou obžalovanou z vraždy dieťaťa posledný raz použité mučenie.
1768 – Banská Bystrica sa stala sídelným mestom Zvolenskej stolice.
1770 – Banská Bystrica mala 4841 obyvateľov a 418 remeselníckych majstrov.
1777 – v Banskej Bystrici žilo 4995 ľudí
1778 – Banská Bystrica mala 5019 obyvateľov, v meste bolo 29 obchodníkov a 118 žobrákov.
1780 – Banská Bystrica mala 4988 obyvateľov a dlh mesta bol až 55 151 zlatých.
1782 – pred bránou mestského hradu bola postavená kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Asanovaná bola v roku 1898.
1782 – v Banskej Bystrici žilo 4988 obyvateľov
1784 – v Banskej Bystrici bolo 502 remeselníckych dielní. Pre Banskú Bystricu to znamenalo tretie miesto v remeselnej výrobe na Slovenku za Bratislavou a Komárnom.
1785 – v Banskej Bystrici bolo 465 domov.
1785 – v máji začali v Banskej Bystrici vychádzať Staré noviny literního umění, mesačník prvej slovenskej učenej spoločnosti Erudita Societas Slavica, ktorá vznikla v tom istom roku. Ich iniciátorom a hlavným redaktorom bol Ondrej Plachý, náboženský spisovateľ a senior evanjelickej cirkvi a. v. v Turci. Časopis zanikol v prvej polovici roku 1786.
1786 – stratila Banská Bytstrica štatút slobodného kráľovského mesta a bola podriadená župe.
1787 – Banská Bystrica mala 5211 obyvateľov a 467 domov.
1797 – začala v Banskej Bystrici pôsobiť manufaktúra na výrobky z kameniny. Spolu s ostatnými manufaktúrami pôsobiacimi na strednom a východnom Slovensku vyrábali mäkkú kameninu a patrili medzi najvyspelejšie v Uhorsku.