1601 – postihla Banskú Bystricu najväčšia morová epidémia, pri ktorej zomrelo 1392 ľudí, čo bola približne polovica obyvateľstva.
1602 – v dôsledku vysilenia z nedostatku potravín umrelo v zime v Banskej Bystrici okolo 500 baníkov.
1605 – Bočkajovo vojsko ovládlo v apríli Banskú Bystricu a Kremnicu.
1636 – Ján Weinhard zo Spišských Vlachov zhotovil prístavbou k Ebnerovmu domu na Námestí SNP č. 22. renesančný arkier, ktorý vyniká množstvom reliéfov s postavami zo Starého zákona a z rímskej antiky. Je to prvý prípad výskytu výjavov s antickou tématikou v histórii sochárstva na území Slovenska.
1651 – Gabriel Šidlovský sa stal prvým slovenským banskobystrickým richtárom.
1675 – po uzavretí dohody o delení financovania baní a hút, vstupuje mesto Banská Bystrica do banského podnikanie v Ľubietovej. Banská Bystrica zotrvala v tejto pozícii až do roku 1710, kedy pre nerentabilnosť ložísk a značným nákladom na vzdialenosť odstupuje od podnikania.
1677 – od tohto roku sa mohli v Banskej Bystrici štyrikrát do roka konať „výročné “ jarmoky. Jarmoky sa konali v čase 25.-27. januára, 7.-9. mája, 29.-30. novembra a 1.-2. decembra.
1679 – zomrelo pri morovej epidémii v Banskej Bystrici a okolitých dedinách približne 2000 ľudí.
1685 – bolo v Banskej Bystrici 151 remeselníkov a 24 cechov, čím sa po Bratislave (45), Levoči (30), Košiciach (30) a Prešove (26) zaradila na piate miesto v rámci Slovenska.
1689 – na Urpíne bola postavená kaplnka Božieho hrobu.
1690 – bol postavený drevený evanjelický kostol za Lazovnou bránou.
1692 – v Ľubietovej bola postavená prvá vysoká pec v Uhorsku. Jej výstavbu a prvé pokusné tavby viedol vyslanec viedenskej komory Carl Philipp Kropf. Aj keď prvá vysoká pec v Uhorsku, čo sa týka výroby, neprekročila začiatočné štádium, mala veľký význam pre ďalší vývoj uhorského a slovenského železiarstva.
1695 – na mieste časti Konigsbergerovho domu (Oberhaus), v ktorom bola kaplnka sv. Jána Evanjelistu, sa začalo s výstavbou jazuitského kostola (kostol sv. Františka Xaverského), ako prvej barokovej stavby v Banskej Bystrici.
1696 – v Banskej Bystrici bolo 344 domov, z toho 320 patrilo mešťanom, 10 šľachticom a 14 iným cudzím ľuďom.Mesto malo dlh vo výške 43 934 zlatých.
1698 – dlh mesta dosahoval vyše 70 000 zlatých!