4. časť
Modrotlačiarska dynastia Beniačovcov
Výroba modrotlače v Banskej Bystrici sa spája s rodinou Beniačovcov. Korene tejto významnej modrotlačiarskej dynastie siahajú do konca 18. storočia na Spiš, keď si Ján Beniač zobral za manželku Rosinu Kobilicz z Kežmarku a spomína sa aj ako prvý farbiar. Korene dynastie siahajú do Poľska a na územie dnešného Slovenska prichádzajú prví Beniačovci po roku 1772. Syn Jána Beniača – Jozef sa už spomína ako bohatý mešťan v Nemeckej Ľupči (dnes Partizánska Ľupča) a za manželku mal Zuzanu Hlavitskú, pôvodom tiež z Poľska. Z manželstva pochádzalo 6 detí, druhorodený syn Jozef Beniač mladší, narodený 14. septembra 1813, sa za farbiara vyučil u svojho otca. V 30. rokoch prichádza na územie mesta Banská Bystrica a 4. mája 1837 ako 24-ročný bol prijatý medzi banskobystrických mešťanov. V tom istom roku vstúpil aj do farbiarskeho cechu siedmich stredoslovenských banských miest. V roku 1840 kúpil od dedičov Michala Kellnera dom a farbiarsku dielňu v Hornej ulici číslo 26, založenú v roku 1785. V čase jeho príchodu do mesta bola modrotlač veľmi vychytená a meštianske rodiny Szumrákovcov, Benických, alebo Dillenbergerovcov ju obdivovali. Jozef sa angažoval v cechovej organizácii a po zrušení cechov i v odborovom spolku farbiarov stredoslovenského regiónu. V rokoch 1851 – 1862 bol Jozef Beniač cechmajstrom cechu farbiarov siedmich stredoslovenských banských miest so sídlom v Banskej Bystrici a v roku 1873 spoluzakladateľom a predsedom Spolku banskobystrických farbiarov. Bol zakladateľom banskobystrickej vetvy rodu, ktorá sa po niekoľko generácií venovala farbiarstvu a výrobe modrotlače. Jeho manželkou bola Terézia, rodená Gallyová. Jozef Beniač sa venoval aj výchove farbiarskeho dorastu, pôsobil u neho ako učeň oravský modrotlačiar Ján Páltik (*1858), ktorý po absolvovaní učňovských rokov zbieral tovarišské skúsenosti v českých a moravských dielňach. Od roku 1886 pôsobil ako majster vo Veličnej, remeslu vyučil aj svojich dvoch synov, ktorí po ňom prevzali dielňu. Jozef Beniač zomrel 8. decembra 1875 v Banskej Bystrici.
Po jeho smrti udržoval remeslo jeho syn Karol Beniač (tiež: Benyáts), narodený 15. januára 1856 v Banskej Bystrici. Vyučil sa za farbiara v rodinnej dielni v Hornej ulici. V roku 1880 získal živnostenský list, prevzal vedenie dielne a postupne ju rozširoval a modernizoval. Ako 28-ročný sa 19. apríla roku 1884 oženil s Kornéliou Johannou Rosenauerovou, narodenou 30. septembra 1864.
Pred rokom 1911 zamestnával Karol Beniač okolo 30 zamestnancov. Výrobky vystavoval na viacerých výstavách, ocenenia získali na milenárnej výstave v Budapešti v roku 1896 a 1905 v Londýne. Karol Beniač zomrel 28. júna 1942 v Banskej Bystrici. Z manželstva pochádzalo 6 detí.
Ako tretí sa 10. decembra 1888 narodil Karol Beniač, ml. Študoval na evanjelickom gymnáziu (1899 – 1903) a neskôr na obchodnej škole v Banskej Bystrici. V roku 1919 získal priemyselný certifikát na farbiarsku dielňu, živnostenský list na obchod s plátnom, súknom, obuvou a módnym tovarom. Ako tovariš sa zdokonaľoval v remesle v Nemecku chemickom koncerne BASF „Badische Anilin- & Soda-Fabrik“. Po štúdiách prevzal vedenie rodinnej dielne na výrobu modrotlače v Hornej ulici a obchodu s textilným tovarom v Banskej Bystrici. V rokoch 1924 – 1925 premiestnil výrobu do bývalých objektov Prvej banskobystrickej dielne na súkno a vlnený tovar. Továreň na Radvanskej ulici č. 30 sa stala na viac ako 20 rokov synonymom prosperity, kvality a rodinnej tradície. V roku 1925 prevzal aj Furdíkovu dielňu vo Zvolene. Kvôli uľahčeniu, zrýchleniu práce, ale najmä v snahe dokázať udržať krok s produktivitou a s nízkymi cenami továrenskej výroby, došlo k modernizácii tlače mechanickým strojovým zariadením – perrotiny. Najväčšou výhodou perrotiny bola výroba v neobmedzenom množstve, ktorá sa uplatňovala pri rýchlom a presnom tlačení metráží. Vyrábal štandardizované druhy modrotlače s najjednoduchšou tlačou a modrotlač pomocou teplých kúpeľov s použitím umelých modrých farieb. V čase najväčšieho rozkvetu v továrni pracovalo do 50 zamestnancov.
V roku 1944 Karol Beniač ml. odišiel do Švajčiarska, kde ostal do roku 1952. Vedenie podniku prevzal jeho syn Karol Beniač, ktorý viedol fabriku až do jej znárodnenia. V marci roku 1952 sa rodina vysťahovala do Austrálie za novým rodinným a pracovným snom. Zakrátko – 13. septembra v roku 1952 zomiera. Karol Beniač ml. bol hrdým Banskobystričanom, výborným obchodníkom, milovníkom koní a predovšetkým milujúcim otcom a manželom. V manželstve uzavretého roku 1921 s Doroteou Wannerovou sa narodili traja synovia, dvojičky Karol a Antal a Jozef.
Modrotlačovú továreň v Banskej Bystrici v roku 1948 znárodnili a stala sa súčasťou Bavlnárskych závodov V. I. Lenina v Ružomberku. Dielňa bola spolu s ostatnými objektmi asanovaná koncom 70-tych rokov 20. storočia. Modrotlačiarska fabrika bolo poschodová budova s továrenským komínom, nachádzala sa povyše ústia Tajovského potoka do Hrona, na dnešnom parkovisku pod Okresným úradom. Stála pri vtedajšej hradskej, ktorá spájala mesto Banská Bystriaca s Radvaňou.
Pracovný poriadok banskobystrickej modrotlačovej továrne
Karola Beniača
1. V továrni sa môžu zamestnať muži aj ženy, ktorí dovŕšili vek 14 rokov.
2. Každý robotník a zamestnanec továrne je povinný prísne sa podriadiť opatreniam tohto pracovného poriadku.
3. Robotníci sú prijímaní aj prepúšťaní majiteľom továrne, alebo ním poverenou osobou. Prijatie do zamestnania sa riadi pravidlami pracovnej knihy, pričom robotník je povinný svoju pracovnú knihu odovzdať zamestnávateľovi; výnimku tvoria len nádenníci zamestnaní na krátku dobu.
4. V továrni sa zamestnávajú len pracovníci, ktorí sú ochotní vykonávať ktorúkoľvek z rôznorodých v továrni vykonávaných prác, pričom nie je stanovená výpovedná lehota zo strany zamestnávateľa ani zamestnanca.
5. S pracovným náradím, strojmi a materiálmi sú robotníci pri výkone práce povinní zaobchádzať šetrne a všetky úmyselne alebo z nedbanlivosti vzniknuté škody uhradiť.
6. Nikto nesmie svojpomocne vykonávať opravy strojov a o všetkých vzniknutých, spôsobených alebo zistených závadách a nedostatkoch je nutné ihneď informovať majiteľa továrne.
7. Každý robotník je zodpovedný za prevzaté náradia a materiály a v prípade ich straty musí uhradiť ich cenu. Okrem toho je každý robotník povinný večer po skončení práce vyčistiť používané stroje, upratať pracovisko a náradie vhodne uložiť.
8. Obvyklá pracovná doba trvá od 6. hodiny rannej do 7. hodiny večernej. Pracovníkom je poskytnutá ranná polhodinová a obedová hodinová prestávka a polhodinová poobedná prestávka. Začiatok aj koniec práce a prestávok sú oznamované parnou píšťalkou.
9. Robotníci sú na žiadosť zamestnávateľa (s uhradením mzdy) povinní pracovať aj nad rámec pracovného času. Zamestnávateľ je oprávnený skrátiť pracovný čas.
10. Mzda sa vypláca týždenne alebo dvojtýždenne, vždy v sobotu večer. Námietky k výplate je nutné vzniesť ihneď, neskôr už nie sú brané do úvahy.
11. Mzda z posledného pracovného dňa sa zadržiava a je vyplatená len v prípade ukončenia pracovného pomeru.
12. Každý zamestnanec továrne musí byť poistený v krajskej zdravotnej poisťovni. Poistná suma sa stanovuje na 3 haliere z každej vyplatenej koruny. V prípade choroby a úrazov sú odvody robotníkom poskytnuté podľa stanovených predpisov.
13. Cudzím osobám je vstup na pracovisko zakázaný. Vstup sa povoľuje len vo výnimočných prípadoch.
14. Každý pracovník je povinný sa riadiť príkazmi majiteľa továrne alebo ním poverenej osoby.
15. Krádeže a iné trestné činy sú oznamované príslušným orgánom a dotyčná osoba je ihneď prepustená. Zámerné zatajovanie takýchto skutočností je považované za skutok predmetnej osoby.
16. Bez povolenia alebo uvedenia vážnych dôvodov je neprítomnosť na pracovisku alebo meškanie do práce považované za porušenie pracovného poriadku. Prinášať a užívať alkoholické nápoje na pracovisku je zakázané.
17. Povinnosťou každého pracovníka je zaobchádzať s ohňom a svetelnými zariadeniami s najväčšou opatrnosťou. V budovách továrne je fajčenie a používanie otvoreného ohňa prísne zakázané a podľa zákona XVII. (94) z roku 1884 je trestané pokutou alebo okamžitým prepustením.
18. Pri porušení pracovného poriadku je prvýkrát udelená peňažná pokuta 1 koruna, druhýkrát od dvoch korún do 10 korún, ktorá je strhávaná zo mzdy a je poskytnutá do pokladnice mestskej nemocnice.
19. Oboznámenie sa s pracovným poriadkom, ktorý zároveň slúži ako pracovná zmluva, potvrdzuje každý prijatý pracovník svojím vlastnoručným podpisom v knihe robotníkov.
20. Tento pracovný poriadok nadobúda platnosť odo dňa schválenia mestským priemyselným úradom.
V Banskej Bystrici, 16. apríla 1902
