* Viete, že aj Banská Bystrica so svojím blízkym okolím má gotickú cestu? Ak patríte k tím ľuďom, ktorým učarovala gotika, nemusíte chodiť za ňou až na východ Slovenska, ale môžete sa prejsť našou Banskobystrickou gotickou cestou.
Farský kostol v Banskej Bystrici
– Kaplnka sv. Barbory z konca 15. storočia. Zaklenutá je vysoko vypätou dvojpoľovou sieťovo-hviezdicovou klenbou zbiehajúcou do stien v podobe objímových pätiek, ktoré sa ukončujú v tektonicky nefunkčných figurálnych konzolách uhorských svätcov Ladislava, Imricha, Vojtecha, Hieronyma a Martina. Z konca19. storočia pochádza konzolová plastika sv. Štefana, ktorú pri úpravách doplnil reštaurátor Storno. V kaplnke je umiestnený neskorogotický oltár sv. Barbory od Majstra Pavla, dokončený v roku 1509. V interiéry sa zachovala bronzová kalichová krstiteľnica s bohatým odlievaným dekorom a postavami dvanástich apoštolov od Majstra Jodoka z roku 1475.
– Sochárske dielo Kristus na Olivovej hore, pochádzajúce približne z roku 1500. Jedna z najvýznamnejších neskorogotických pamiatok na Slovensku je situovaná v nike juhozápadnej časti farského kostola. Svojimi rozmermi a umeleckou kvalitou sa jedná o pozoruhodné dielo, ktoré je zároveň jediným dodnes zachovaným príkladom tohto typu nielen na Slovensku, ale aj v stredovekom Uhorsku.
– Oratórium sv. Jána Almužníka z roku 1516. Kaplnka je zaklenutá krúženou sieťovou klenbou, autorom ktorej je pravdepodobne Anton Pilgram. Donátorom kaplnky bol banskobystrický ťažiar Michal Konigsberger, jeden z najväčších meštianskych mecenášov v celom vtedajšom Uhorsku.
Kostol sv. Alžbety v Banskej Bystrici – Kaplnka sv. Anny
– Súčasťou kostola sv. Alžbety je kaplnka sv. Anny, pochádzajúca zo začiatku 14. storočia. V roku 1750 sa uskutočnila rozsiahla prestavba kostola, pri ktorej zmenili dispozíciu chrámu a zo svätyne tak vznikla bočná kaplnka sv. Anny.
Kostol sv. Antona a Pavla v Sásovej
– Kostol bol postavený približne v roku 1330. Interiér kostola je zaujímavý oltárom vyhotoveným okolo roku 1500. Presbytérium je zaklenuté unikátnou klenbou s pretínajúcimi sa rebrami. Podľa znaku vytesanom na jednom zo štítkov na klenbe sa usudzuje, že klenbu s najväčšou pravdepodobnosťou navrhol známy staviteľ viedenského Dómu sv. Štefana vo Viedni Anton Pilgram. Na prelome 15. a 16. storočia bol kostolík obohnaný obranným múrom.
Kostol sv. Matúša v Zolnej
– Podľa písomných správ bol kostol postavený v roku 1311, no podľa architektonický detailov pochádza pravdepodobne z obdobia okolo roku 1280. Jednoloďový kostol s trámovým stropom je bohato zdobený freskami pochádzajúcimi z konca 14. storočia.
Kostol sv. Martina v Čeríne
– Opevnený kostolík s drevenou zvonicou pochádza zo začiatku 14. storočia. Interiér kostolíka zdobia nástenné maľby pochádzajúce zo štyroch období, pričom najvýznamnejšie z nich je druhé obdobie, keď tu niekedy v poslednej tretine 14. storočia tvoril Majster z Čerína.
Kostol sv. Michala v Hornej Mičinej
– Ranogotický jednoloďový kostol, pochádzajúci z druhej polovice 13. storočia. Steny kostolíka zdobia figurálne nástenné maľby, ktoré pochádzajú z konca 14. storočia. Fresky však prikrýva hrubá vrstva omietky, ktorá odhaľuje len malú časť výjavov a už niekoľko rokov čakajú na svoju obnovu. Kostolík bol pôvodne chránený kamenným múrom, ktorý vystavali v 16. storočí. Do dnešných čias sa zachovali iba jeho zvyšky, predovšetkým na severnej strane. Južne od kostola stojí jednoduchá drevená zvonica, pozoruhodná vysokou ihlanovou strechou, postavená koncom 17. storočia. Kostolík bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Kostol sv. Františka Assiského v Ponikách
– Kostol bol postavený na začiatku 14. storočia. V interiéri kostolíka môžeme obdivovať hodnotné fresky, ktoré sa zachovali v jedinečnom rozsahu a predstavujú asi najucelenejšie zachovaný príklad výzdoby stredovekých kostolíkov na Slovensku. Hlavný neskorogotický oltár bol vyhotovený približne v roku 1512. Súčasťou interiéru je aj neskorogotická krstiteľnica z roku 1526.
Kostol sv. Jakuba v Jakube
– Jednoloďový neskorogotický kostol s polygonálnym uzáverom. Celá stavba je zaklenutá hviezdicovito-sieťovitou klenbou. Na klenbe sú kamenárske značky a erb rodu Fuggerovcov, ktorí sa spolu s banskobystrickým ťažiarom Michalom Konigsbergerom zaslúžili o výstavbu kostola. Sakristia, orientovaná na sever je zaklenutá krížovou klenbou bez rebier, zastrešená pultovou strechou. Pôvodný bočný krídlový oltár svätej Márie Magdalény z 15. storočia, bol v roku 1878 prevezený na zariadenie farského kostola v Banskej Bystrici, ktorý v tom čase vyhorel. Oltár sa dodnes nachádza v bočnej kaplnke Božieho tela. Neskorogotická krstiteľnica je zdobená plastikami evanjelistov a polychrómovanými drevorezbami. O starobylosti kostola svedčí aj zvon z roku 1486, ktorý je jeden z najstarších na Slovensku. Kostol je ohradený múrom so strieľňovými otvormi zo 17. storočia.
