Hron

Hron – druhá najdlhšia slovenská rieka. Pramení v nadmorskej výške 980 m n. m. pod Kráľovou hoľou a po prekonaní 298 km  v nadmorskej výške 112 m n. m. ústí do Dunaja,  približne 2,5 km severovýchodne  od Štúrova. K jeho prítokom v Banskej Bystrici patrí potok Bystrica a Selčiansky, Tajovský a Malachovský potok. Povodie Hrona zaberá 11% územia Slovenska.

Názov Gran je doložený už z rímskych čias, veď  rímsky cisár Marcus Aurelius na svojej výprave proti Markomanom a Kvádom okolo roku 168 na rieke Hron napísal jeden zo svojich filozofických spisov Hovory k sebe samému. Pastierske kmene usadené v blízkosti hôr v údolí Hrona sa už od polovice 2. tisícročia pred Kr. naučili využívať zásoby medených rúd. Dolinou viedli významné obchodné a spojovacie cesty.

Hron poskytoval ľuďom obživu už oddávna. Okrem rybolovu slúžil od 16. storočia aj ako dopravná cesta na splavovanie dreva a na pltníctvo, ktoré až do 30. rokov 20 storočia bolo významným doplnkovým zdrojom príjmov pre obyvateľov pohronských obcí. Z Horehronia sa  ročne splavovalo viac ako  sto pltí. Okrem dreva  sa   na pltiach dopravovali aj osoby a  rôzne druhy piliarskych, železiarskych, mediarskych i  domácich výrobkov, ale aj poľnohospodárskych produktov. Plťami sa prevažne splavovala piliarska guľatina. Banské drevo a polenové drevo určené prevažne na pálenie drevného uhlia pre huty sa splavovalo  voľne na Hrone.

Na zachytávanie splavovaného dreva boli vybudované hrable. Celkovo bolo na Hrone vybudovaných 11 veľkých hrablí a 13 menších. Staviteľom banskobystrických hrablí podľa návrhu Wolfganga Hohenwartera bol staviteľ vodných diel Hans Gasteiger. V roku 1548 postavil Horné hrable dlhé 1167 m, ktoré boli v prevádzke do roku 1913. Po dokončení Novej huty pri Radvani postavil v roku 1560 aj Dolné hrable. Prevádzkované boli do roku 1890 a v roku 1902 boli odstránené. Hrádze pretínali koryto rieky šikmo, aby sa dosiahla väčšia dĺžka, čo umožňovalo triedenie dreva. Drevo zachytené na hrabliach sa usmerňovalo do príslušných plavebných kanálov, z ktorých ho ručne vyberali na skládky alebo na pálenie drevného uhlia. Drevné uhlie sa po dôkladnom vysušení dreva vyrábalo na tzv. hrabľových uhliskách, keďže sa nachádzali v blízkosti hrablí. Najväčšie takéto uhlisko vzniklo práve na Horných hrabliach, čo nám dodnes pripomína názov mestskej časti Uhlisko, kde ešte aj dnes môžeme pozorovať čierne zafarbenie pôdy, ako dôsledok pálenia uhlia.

Banskobystrické hrable postihli počas existencie viaceré povodne. Každoročne sa opakujúce mierne vyliatie vody z brehov nebolo ničím výnimočným. Hneď prvá písomne doložená povodeň z apríla roku 1575 ich úplne strhla, ako aj všetky mosty od Brezna až po Zvolen. Taktiež v rokoch 1687, 1784, 1813, 1853 a v máji 1899 boli hrable poškodené povodňami. Ďalšia väčšia povodeň je z apríla 1931 a posledná z októbra 1974.

V súčasnosti sú na Hrone vybudované štyri vodné elektrárne. Na Hrone je však plánovaná sporná výstavba niekoľkých malých vodných elektrární, proti ktorým sa zdvihla vlna protestov.