Thurzov dom – Pod Urpínom č. 13

Thurzov dom na ulici  Pod Urpínom č. 13 (pôvodne Svätojánsky rad), sa nachádza v mestskej časti Uhlisko – lokalita pod Kalváriou. Dom sa po poslednom majiteľovi dostáva darom do vlastníctva evanjelickej cirkvi, ktorá tento ďalej prenajímala. V prvej polovici 20. storočia bol objekt využívaný pre účely záhradníctva, ktoré prevádzkoval Ján Thurzo, neskôr jeho nástupca Josef Janouš. V 60 – tych rokoch mal objekt slúžiť ako údolná stanica lanovky na Urpín. Tento zámer mal za následok asanáciu susedného domu a pozostatkom tohto projektu vedľa domu č. 13 je veľký železobetónový monolit a pätky stožiarov na Urpíne spolu s nedokončenou hornou stanicou lanovky. Následne bol vypracovaný projekt Stredoslovenskej hvezdárne na adaptáciu objektu pre planetárium (obnova historickej časti a samotná prístavba planetária). V súčasnosti je dom po požiari strechy provizórne zastrešený, ale vzhľadom na poškodenú lepenku do objektu permanentne zateká, čo má za následok poškodenie obvodových múrov a štukovej výzdoby interiérov. V úrovni druhého nadzemného podlažia je objekt zabezpečený proti ďalšej deštrukcii oceľovými ťahadlami. Havarijný stav objektu si vyžaduje komplexnú rekonštrukciu alebo aspoň základnú sanáciu, aby sa nezhoršoval jeho celkový stav.

Pokiaľ ide o stavebný vývoj objektu, sú zaznamenané dve hlavné etapy, a to renesančná z polovice 17. storočia, za ktorou nasledovala baroková. Minimálne zásahy sa ešte uskutočnili v 19. a 20. storočí. V období renesancie dochádza k celkovému založeniu objektu. V období baroka došlo k preosadeniu, zamurovaniu alebo zmenšeniu niektorých dverných a okenných otvorov. Zároveň v interiéroch pribudla štuková výzdoba klenieb. V 19. a 20. storočí došlo už iba k úprave vnútornej dispozície objektu, a to zamurovaním niektorých prechodových otvorov a predelením väčších miestností priečkou. Na fasáde možno dodnes vidieť fragmenty pôvodnej výzdoby ako bolo kvádrovanie okolo prejazdného oblúka a na nárožiach, a priečny kordónový pás medzi prvým a druhým nadzemným podlažím. Na čelnej fasáde je umiestnený arkier, postavený na krakorcoch, ktorého bočné okná sú zamurované. Na objekte sa pôvodne nachádzala dvojitá sedlová strecha (odtlačky drevených konzol podopierajúcich presahovanie strechy sú už len veľmi slabo viditeľné). Objekt je čiastočne podpivničený s dvomi nadzemnými podlažiami. V úrovni prvého nadzemného podlažia sa nachádza dnes už nefunkčný podjazd, vydláždený riečnymi okruhliakmi, z ktoré sa vstupuje do samotného objektu. Vo vstupnej miestnosti sa nachádza hlavné schodisko vedúce na poschodie a schodisko vedúce do suterénu (na pravej strane možno ešte dnes vidieť pánty, v ktorých bol osadený poklop). V suteréne sa nachádzajú dve miestnosti, jedna veľká zaklenutá valenou klenbou (viditeľné sú odtlačky po šalovaní) s dvomi menšími oknami s prevliekanou mrežou, ktoré sú dnes takmer úplne zasypané. V menšej miestnosti sa nachádza studňa. V miestnostiach na prvom a druhom nadzemnom podlaží sa nachádzajú valené a krížové klenby so štukovou výzdobou. (podkladom pre článok bolo štúdium materiálov z archívu Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici a samotná návšteva objektu, na fotografiách je stav v rokoch 2006 a 2007)