Priemyselné podniky: – Štátna parná píla – Sjednotený hôrny priemysel úč. spol. – Viliam Furgyik, továrňa na súkno – Pavel Ruttkay a spol., továrňa na súkno – Bratia Mensatoris, továrňa na súkno – Sväto-Jakubská vápenica, Aladár Plaský – „Lana“, výroba vatelínu – Karol Benyáts, modrotisk – „Fatra“ úč. spol., továrňa na likéry – Steiner a Lowy úč. spol., továrňa na likéry – „Solo“, továrňa na zápalky – „Perla“, továrňa na výrobu likérov – Stredoslovenské elektrárne úč. spol., Lazovná ulica – Štátny elektrolický závod, Hámor – Antimonové banícke a hut. závody Štátna parná píla
Vatelínka a čistiareň s farbiarňou na Hornej ulici č. 16
Modrotlač
Elektráreň V roku 1904 začala v lokalite medzi Hornými lúkami a Banošom budapeštianska firma Ganz es társa (Ganz a spol.) výstavbu vodnej elektrárne. Firmu založil Abrahám Ganz v roku 1845 ako strojáreň a zlieváreň. Vodu do elektrárne privádzal vyše 2 km dlhý kanál zo Šalkovej, ktorý následne pokračoval po dnešnej Triede SNP a končil v koryte Hrona. V elektrárni boli inštalované dve Francisove turbíny. V roku 1909 prešla elektráreň do vlastníctva mesta Banská Bystrica a bola v prevádzke nasledujúcich 60 rokov.
V roku 1926 nastúpil do mestskej elektrárne ako technický riaditeľ Ladislav Krčméry, syn Dr. Karola Krčméryho. Ich rodinná vila, dokončená v roku 1928, stojí dodnes na Štefánikovom nábreží č. 4 (predtým Nábrežie légií). Iniciály majiteľa vily „KK“ vidno na balkónovom zábradlí. V období prvej Československej republiky mal v prízemí vily sídlo Katastrálny mernícky úrad. Po ukončení prevádzky elektrárne v roku 1969 došlo k zasypaniu časti prítokového kanála, jedna z budov pôvodnej elektrárne bola asanovaná (budova administratívy), druhá stavebne upravená. Pre zaujímavosť je vhodné spomenúť, že v rokoch 1903 – 1904 bola vybudovaná vodná elektráreň v Ľubochni, do ktorej dodala technologické zariadenie rovnako firma Ganz es társa Budapešť, pričom táto elektráreň s pôvodnou technológiou je v prevádzke dodnes. http://www.lzlm.wbl.sk/Stopy-po-zeleznici-na-hlavnej-doline.html Samotnú elektrifikáciu zabezpečovali Stredoslovenské elektrárne, účastinná spoločnosť v Banskej Bystrici, ktorej ústredné riaditeľstvo malo sídlo v budove na Lazovnej ulici č. 2. Jej prvým riaditeľom bol Ing. Július Horárik. V rokoch 1939 – 1941 bola postavená pre potreby elektrární nová budova, na rozhraní dnešných ulíc F. Švantnera a J. Cikkera, podľa projektu Arch. Františka Eduarda Bednárika.