V roku 1953 bolo v Banskej Bystrici registrovaných 583 účastníckych telefónnych staníc. Z toho 489 využívali úrady, podniky, obchod a ďalšie organizácie, pričom len 94 domácností malo vlastný telefónny aparát. Cena miestneho hovoru bola v tej dobe 90 halierov, bez časového obmedzenia. Cena medzimestských hovorov sa určovala podľa ôsmich tarifných pásiem, pričom základom pre stanovenie tarify bola vzdialenosť medzi navzájom volanými stanicami určená v kilometroch.
