Vysoká pec v Ľubietovej

V roku 1722 banskobystrickí mešťania Samuel Keller a Modor znovu postavili vysokú pec v Ľubietovej. Z poverenia Dvorskej komory vo Viedni túto vysokú pec vybudoval Carl Philipp Kropf už v roku 1692. Bola pri nej zriadená aj zlieváreň, v ktorej sa vyrábala aj oceľ. V roku 1709 pec vyhorela a skončila svoju prevádzku. Obnovená pec mala tvar kocky s rozmerom 6,90 m. Postavená bola z tehál a pieskovca. Železná ruda sa najskôr premývala a roztĺkala. Do vsádzky sa pridával aj vápenec. Z pece sa surové železo vypúšťalo do hlinených trojhranných nádob, tzv. húsok. Do jednej húsky sa odlialo 8 -10 centov (450 – 500 kg) surového železa. Keď bola pec vyhriata na plný výkon, vytavilo sa znej týždenne sto a viac centov surového železa (5 – 6 ton). Výrobná kampaň trvala 22 – 23 týždňov. Za tento čas sa vnútorná výmurovka prepálila a bolo treba ju vymeniť. Húsky surového železa sa z Ľubietovej vozili do železného hámru v Kostiviarskej, kde sa spracovávalo v dvoch skujňovacích vyhniach. Vyrábali sa tu kvalitné plechy, mreže, kosy a iné rozličné predmety.