S vývojom prevádzkovania obchodu koncom 19. storočia súvisel aj útlm predaja niektorých tovarov na trhoch a jarmokoch, ktorý zároveň znamenal začiatok budovania “kamenných predajní“. Za týmto účelom boli adaptované prízemné miestnosti obytných domov v centre mesta, ktoré mali okná orientované do ulice. Okenné otvory boli zväčšené a v závislosti na konkrétnych podmienkach nahradené vstavanými alebo predstavanými výkladnými skriňami. Boli to pozoruhodné výrobky stolárov alebo zámočníkov, či už po stránke technickej alebo umeleckej. Vstavané výkladné skrine z tohto obdobia sa zachovali v lekárni na Dolnej ulici č. 5, s čiastočnými úpravami v potravinách „U Klimov“ na námestí SNP č. 9, na prízemí budovy administratívy a obchodu dnes už neexistujúceho liehovaru „Perla“ na Hornej ulici č. 52, v bývalom obchode s potravinami „U Drobkov“ na rohu ulíc Bellušova a Jesenského, v mestskej časti Uhlisko. Z predstavaných výkladných skríň sa nezachovala ani jedna. Na začiatku sa výkladné skrine zhotovovali predovšetkým z dreva a v 30 – tych rokoch sa stretávame aj s oceľovými obchodnými výkladmi. Samotný výklad bol podľa svojej veľkosti rozdelený na vstupné dvere a jeden alebo niekoľko okenných rámov, nad ktorými sa nachádzala rímsa. Rímsa plnila funkciu dekoratívnu, nakoľko bola spravidla bohato profilovaná a bol na nej spredu umiestnený názov podniku, resp. meno podnikateľa. Firemné nápisy sa vyhotovovali na drevo, plech alebo sklo. V samotnej rímse bol zároveň umiestnený dômyselný mechanizmus, na ktorý sa natáčali rolety z vlnitého plechu, ale aj slnečné plachty (markízy). V neskorších rokoch plechové rolety nahradili oceľové mrežové rolety, dodnes zachované na budove pohostinstva „Na Mýte“ na Partizánskej ceste a na predajni potravín na ulici 29. augusta na Sídlisku – pôvodne predajňa „Mlieko“. Plechové rolety sa natáčali na kotúče umiestnené na oceľovom hriadeli a tieniaca látka na drevený valec. U výkladných skríň musel byť zabezpečený aj systém odvetrávania, aby nedochádzalo k roseniu skiel, na čo slúžili vetracie otvory, cez ktoré cirkuloval vzduch vo vnútri výkladu. Okrem samotnej rímsy aj ostatné časti výkladu boli doplnené prvkami umeleckého rezbárstva, ako sú profilované lišty a ozdobné konzoly. Keď zoberieme skutočnosť, že výkladné skrine tohto druhu sa nachádzali na takmer polovici objektov v historickom centre mesta, tak to čo sa z nich zachovalo tvorí mizivé percento. Za ich likvidáciou bola modernizácia prevádzok na začiatku 60 – tych rokov 20. storočia, nakoľko už mnohé časti výkladných skríň boli v nevyhovujúcom stave (dvere, rolety, markízy). Boli vykonané nežiaduce zásahy ako odstránenie ozdobných prvkov, výmena reklamných nápisov, dverí, a kovaní. Ich náhrada oceľovými zasklenými rámami osadenými priamo do otvorov na fasáde bola rýchlejším a hlavne lacnejším riešením. Zároveň repasovanie a oprava poškodených výkladných skríň by si bola vyžadovala vecne znalých a zručných remeselníkov. Dnes už len vďaka zachovaným fotografiám môžeme obdivovať podaktoré z týchto umeleckých a technicky prepracovaných skvostov.
