Banská Bystrica právom patrí medzi najvýznamnejšie mestá na Slovensku. Svojmu postaveniu vďačí nerastnému bohatstvu, najmä medi. Vďaka ťažbe a spracovaniu medenej rudy prichádza do Banskej Bystrice kapitál, ktorý podporuje hospodársky rast mesta a jeho rozvoj. Zisky z banskej činnosti, ktoré sa sústreďujú v rukách banskobystrických ťažiarov a waldbürgerov, dávajú možnosť vzniku remeselných dielní. K takýmto dielňam v Banskej Bystrici patrila aj kachliarska dielňa, ktorej význam presiahol hranice mesta.
Výskumu banskobystrickej kachliarskej dielni sa venovala PhDr. Marta Mácelová PhD. My vám teraz prinášame článok z výskumu, ktorý nám poskytla pani Mácelová. Pri akejkoľvek citácii alebo odkaze prosíme ako autora uviesť pani Mácelovú.
PhDr. Marta Mácelová PhD. sa narodila v Kežmarku, ale detstvo a mladosť prežila v Beckove na Považí. V rokoch 1970 -1975 študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, študijný odbor archeológia. Štúdium ukončila štátnou záverečnou skúškou a dipl. prácou na tému: „Stredoveký šperk na Slovensku v 11.-15. storočí.“
Po skončení štúdia začala pracovať v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici, kde pôsobila ako samostatný odborný pracovník – archeológ a vedúca historického oddelenia. V roku 1981 úspešne absolvovala rigoróznu skúšku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore archeológia.
Od roku 1990 do roku 2003 zastávala funkciu zástupkyne riaditeľa v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.
Od roku 2005 pracovala na Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici na poste odborného asistenta pre staršie dejiny a muzeológiu. V súčasnom období prednáša v rámci UMB na Univerzite tretieho veku.
V rokoch 2005 až 2009 absolvovala externé doktorandské štúdium na Archeologickom ústave SAV v Nitre, ukončené obhajobou dizertačnej práce na tému: „Slovanské osídlenie Zvolenskej kotliny“.
V oblasti výskumu (1975 – 2008) pôsobila PhDr. Marta Mácelová PhD. ako vedúca niekoľkých desiatok terénnych archeologických výskumov a prieskumov v okresoch Banská Bystrica a Zvolen.
V našom okrese to bol záchranný arch. výskum Netopierskej jaskyne v Banskej Bystrici – Nemciach (1987), záchranný výskum slovanských a stredovekých sídlisk a architektúr v Banskej Bystrici (1995 – 1996), výskum areálu mestského hradu v Banskej Bystrici (1996 – 1997) a výskum stredovekého osídlenia na parcelách zasiahnutých stavebnou činnosťou v MPR v Banskej Bystrici (2005 – 2009). Systematické výskumy uskutočnila na slovanských sídliskách v Sliači na Horných zemiach (1979-1986) a na veľkomoravskom hradisku Priekopa vo Zvolene – Môťovej. Je autorkou monografie „Slovania vo Zvolenskej kotline“ (Kraków 2013), spoluautorkou katalógu „Krása kachlíc“ (Banská Bystrica 2013) s Martinom Kvietkom a viac ako 200 štúdií a príspevkov v domácich a zahraničných periodikách. Absolvovala mnohé prednášky na domácich a zahraničných konferenciách.
Z histórie banskobystrického kachliarstva
1. časť
Vynález vykurovacieho zariadenia s uzavretým ohňom sa zrodil v západnej Európe, v zaalpskej oblasti Švajčiarska a južného Nemecka v 11. a 12. storočí. Do strednej Európy sa toto hospodárne vykurovanie priestoru s elimináciou vzniku požiaru rozšírilo v 14. storočí. Výroba keramických kachlíc, ktoré boli základným stavebným prvkom kachľových pecí sa koncentrovala do priestorov kláštorov a do mestského prostredia. Jej odberateľmi boli najmä príslušníci mestského patriciátu. Kachľové pece sa stali súčasťou luxusného bytového vybavenia interiéru. Odzrkadľovali nielen bohatstvo majiteľa, ale aj jeho vkus.
Banská Bystrica patrila v 15. storočí k najvýznamnejším výrobným kachliarskym strediskám na dnešnom Slovensku. Výroba kachlíc v banskom meste mala dávnu tradíciu. Ich výrobcami, ako aj staviteľmi kachľových pecí boli hrnčiari. Najstarší písomný doklad o stavbe pece v mestskom hrade v Banskej Bystrici je v mestskej účtovnej knihe richtára Juraja Stürzera z roku 1482 a vzťahuje sa pravdepodobne na fragmenty z kachľovej pece nájdenej počas archeologického výskumu v roku 1997. Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že na území Slovenska bolo niekoľko kachliarskych výrobných centier, iba v Banskej Bystrici bola lokalizovaná kachliarska dielňa, ktorá zhorela pri požiari v roku 1500. Dielňa pracovala v dvornom trakte na Dolnej ulici č. 35, kde sa našla exploatačná jama zaplnená celými kachlicami, polotovarmi a fragmentami. Koncom 19. storočia, počas výstavby kanalizácie v záhrade MUDr. Samuela Bothára (lekára, zberateľa a múzejníka) sa tieto vzácne exempláre ocitli v novozaloženom Mestskom múzeu v Banskej Bystrici, odkiaľ ich neskôr S. Bothár odviezol do budapeštianskych múzeí. Vďaka výnimočnému výtvarnému prevedeniu reliéfov kachlíc, porovnateľnému s rezbárskymi prácami gotických chrámov, sa banskobystrická kachliarska dielňa sa stala „pojmom“ v odbornej literatúre, do ktorej ju uviedol Š. Holčík (1974).
Banská Bystrica a stredoslovenská banská oblasť bola v 15. storočí prosperujúcim regiónom, kde sa sústredili mnohí domáci aj zahraniční odborníci, podieľajúci sa na prestavbe kostolov, domov majiteľov baní a mestského patriciátu. Zrejme umeleckí remeselníci sa podieľali aj na vyhotovovaní drevených reliéfov kachlíc, z ktorých hrnčiari odlievali negatívne hlinené formy a nakoniec pozitívy kachlíc. Najproduktívnejším obdobím banskobystrickej kachliarskej dielne boli posledné dve desaťročia 15. storočia. Kachľové pece z tejto dielne zdobili interiéry šľachtických sídiel Bratislavského, Oravského, Fiľakovského, Topoľčianskeho, Trenčianskeho a Beckovského hradu. Našli sa aj v meštianskych domoch banskobystrických a kremnických waldbürgerov, v sídle štiavnického komorského grófa, v kláštoroch v Slovenskej Ľupči i na Bzovíku. Na reliéfoch boli znázornené starozákonné a novozákonné motívy, postavy svätcov, ale aj svetské a žánrové motívy.
