Domovská stránka » Články » Z histórie banskobystrickej obchodnej a priemyselnej komory

 
 

Z histórie banskobystrickej obchodnej a priemyselnej komory

 

Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici bola zriadená podľa § 4. zák. čl. VI. z r. 1868 nariadením ministra obchodu Gabriela Barossu  č. 5408  z 27. januára 1890. Prvé voľby sa konali 14. novembra 1890 a ustanovujúce valné zhromaždenie bolo 15. decembra 1890. Každá komora mala dve sekcie, obchodnú a priemyselnú. Na území bývalého Uhorska ich pôsobilo celkovo 11.  V jej pôsobnosti boli župy – Zvolenská, Oravská, Liptovská, Tekovská, Hontianska, Novohradská a municipiálne mestá Banská Štiavnica a Banská Belá (samosprávne mestá s právomocami župy). Celkovo mala banskobystrická komora 64 členov. Prvým predsedom sa stal Karol Flittner, riaditeľ banskobystrickej sporiteľne (zvečnený je na portréte od D. Skuteckého) a podpredsedami Ľudovít Borbély, generálny riaditeľ Rimamuránskej železiarne v Šalgotarjáne a Imrich Verebély, majiteľ továrne na nábytok z ohýbaného dreva vo Zvolene. Sekretárom bol banskobystrický notár Dr. Štefan Holesch. Výstavba vlastnej budovy obchodnej a priemyselnej komory v Banskej Bystrici začala v roku 1904, podľa projektu architekta Artúra Sebesténya a v roku 1905 bola dokončená (Stuteckého ulica č. 10). Pôvodné sídlo bolo v dome na Námestí SNP  č. 2, vedľa radnice. Budova musela v rokoch 1936 – 1937 prejsť celkovou rekonštrukciou, nakoľko sa v objekte objavila drevokazná huba drevomorka.

Tu je stručná ukážka aktivít, ktoré komora realizovala počas svojej existencie. Kládol sa dôraz  na zakladanie a rozvoj odborných a učňovských škôl, pričom pre študentov týchto škôl bol zriadený štipendijný fond. Podpora bola venovaná aj domácemu priemyslu – výšivky, čipky, drevené hračky a hrnčiarstvo. Za týmto účelom boli organizované výstavy domácich výrobkov a zriadené múzeum domáceho priemyslu. Založená bola čipkárska škola v Kremnici s pobočkou na Starých Horách a vyučovacia dielňa na drevené hračky v Banskej Štiavnici. Komora požadovala komplexne riešiť sociálnu ochranu robotníkov (úrazové, starobné a invalidné poistenie). Zásluhou obchodnej komory bola v Banskej Bystrici zriadená pobočka Rakúsko – Uhorskej banky. Sídlila v budove na dnešnom Námestí Š. Moyzesa č. 4. Komora sa zasadzovala aj o rozvoj železničnej siete, čo prinieslo výsledky v budovaní nových tratí. Podporu bryndziarov a vlnárskeho priemyslu, chcela komora riešiť veľkými dodávkami týchto komodít pre armádu. Počas I. svetovej vojny komora finančne podporovala rodiny živnostníkov, ktorí vykonávali vojenskú službu a snažila sa vytvárať aj podmienky pre umiestnenie vojenských invalidov v obchode a priemysle. Bol založený štipendijný fond pre študujúce siroty padlých živnostníkov. Presadzovalo sa tiež zavedenie 40 – hodinového pracovného týždňa. V roku 1926 bolo založené družstvo pre nákup strojov pre živnostníkov. Na podporu cestovného ruch vydala v roku 1933 komora propagačnú brožúru „Navštívte stredné Slovensko“. Pre zaujímavosť možno uviesť, že komora razantne vystupovala proti fúzii Stredoslovenských elektrární v Banskej Bystrici a Severozápadných elektrární v Žiline. Išlo o široké pole pôsobnosti obchodnej a priemyselnej komory, a to na úseku obchodno – politickom, poštovej a leteckej dopravy, daňovom  a poplatkovom, živnostenského katastra, živnostenského a a odborného školstva, a mnohých ďalších.

Vládne nariadenie zo dňa 28. decembra 1948 o prechode a zániku pôsobnosti obchodných a živnostenských (priemyslových) komôr, znamenalo ich dočasný zánik. Budova na Skuteckého ulici sa dostala v roku 1950 do vlastníctva Československého štátu a jej správcom bolo Povereníctvo techniky. Neskôr budovu využívala Správa štátnych lesov a Československá televízie. Dnes je tu sídlo Špecializovaného trestného súdu.