Informácie na telefónnom čísle 0907 625 679
 
 

Z histórie banskobystrického kachliarstva – 2. časť

Najstaršia kachľová pec nájdená počas archeologického výskumu v roku 1996 bola zistená v interiéri starej fary v mestskom hrade, ktorá vyhorela počas požiaru 10. apríla 1500. Pec vyrobená z nádobkovitých aj reliéfnych neglazúrovaných kachlíc stála na tehlovom podstavci na maltovej dlážke. Podstavec bol obložený reliéfnymi doskami s kompozíciou rastlinných ornamentov. Je datovaná do druhej štvrtiny 15. storočia. Na reliéfoch kachlíc nachádzame motív rozety, jednochvostého leva v erbovom štíte, gryfa a tiež architektúry. Pri prestavbe fary a opravy pece po polovici 15. storočia sa do jej telesa dostali dva exempláre kachlíc s glazúrou. Podobné exempláre boli použité pri výstavbe pece na kráľovskom zámku v Budíne (Maďarsko), datovanou do rokov 1454-1457. Banská Bystrica v tomto období udržiavala obchodné kontakty aj s Rakúskom, Nemeckom, Sliezskom a Čechami. V interiéri starej fary sa zistila aj početná keramika, sklo, časti bicích nástenných hodín a železné kovania dvier a zámky.

Mladšie kachlice, datované do začiatku druhej polovice 15. storočia, pochádzajú z požiarovej vrstvy pravdepodobne drevenej stavby radnice, ktorá stála južne od kostola Nanebovzatia Panny Márie a tiež zhorela pri požiari v roku 1500. Rovnaká pec sa našla aj v zásype renesančnej klenby bývalého meštianskeho domu, dnešnej radnice na Nám. SNP č. 1. Tieto kachlice boli na reliéfnej strane polievané zelenou gazúrou. Okrem náboženských motívov (Panna Mária s Ježiškom, sv. Juraj zabíjajúci draka a modliaca princezná, sv. Katarína, sv. Ladislav, Baránok Boží) sú použité aj heraldické, mravoučné, zoomorfné, architektonické a geometrické motívy. Jedinečnou kachlicou nájdenou v európskom priestore je kachlica s erotickým motívom. Kachlice pochádzajú z domácej banskobystrickej dielne.

Z poslednej štvrtiny 15. storočia máme niekoľko nálezov častí kachľových pecí, ktoré patria k najdokonalejším a umelecky najvzácnejším exemplárom banskobystrickej dielne, ktorej produkcia pochádza už zo spomínanej lokality na Dolnej ulici č. 35 (dom MUDr. S. Bothára). Kachlice vykazujúce vysokú výtvarnú a estetickú úroveň sa našli sa v juhozápadnom rohu mestského hradu, na prízemí dnešnej radnice na Nám. SNP č. 1 a v tzv. Ebnerovom dome na Nám. SNP č. 22. Produkcia dielne sa zamerala na sériu svätcov, ktorí boli umiestnení buď v jednoduchom ráme a tiež v bohate zdobenom ráme s architektúrou. Dominujú apoštoli Peter, Pavol a Ján, dynastickí svätci Štefan a Imrich, Margaréta, Dorota, ale aj biblické postavy Adama a Evy, proroka Eliáša a žánrové motívy ženy bijúcej muža a mileneckého páru pod stromom. Svätci sú zobrazení s charakteristickými atribútmi. Všetky výrobky nesú pečať spolupráce hrnčiara s umeleckým rezbárom, nakoľko reliéfy kachlíc pripomínajú neskorogotické tváre a postavy svätcov na oltároch. Banskobystrické kachlice považujú odborníci za jedinečné a porovnateľné s najdokonalejšími výrobkami v alpskej oblasti.

Literatúra:

HOLČÍK, Š.: Stredoveká kachliarska dielňa v Banskej Bystrici. Zborník SNM LXVIII, História 14, 1974, s. 175-193.

MÁCELOVÁ, M.: Kachľová pec z 15. storočia z Banskej Bystrice. Studia archaeologica slovaca mediaevalia I, Bratislava 1998, s. 85-96.

MÁCELOVÁ, M.: Gotické kachľové pece z banskobystrickej radnice. Archaeologia historica 24, Brno 1999, s. 409-420.

MÁCELOVÁ, M.: Nepublikovaný súbor neskorogotických kachlíc z Dolnej ulice v Banskej Bystrici. Archaeologia historica 34, Brno 2009, s. 269-283.

KVIETOK, M.- MÁCELOVÁ, M.: Krása kachlíc. Katalóg výstavy. Banská Bystrica 2013.

 
 

Zdieľaj tento príspevok