So štukatérskou technikou sa stretávame vo viacerých slohových obdobiach, od baroka, cez renesanciu až po secesiu. Nástup neoslohov v architektúre, v druhej polovici 19. storočia, do značnej miery zmenil vzhľad uličných fasád domov v historickom centre mesta. Dochádza k odstraňovaniu atík a k nadstaveniu ďalších obytných podlaží, s čím súviselo aj budovanie nových schodísk a preosádzanie okenných otvorov. Vyťahovanie štukových ríms, modelovanie a osádzanie štukových prvkov na fasádu si vyžadovalo náležitú remeselnú zručnosť. Postupom času však ručne zhotovenú štukovú výzdobu nahrádzajú továrensky vyrábané odliatky. Zo širokého sortimentu obsiahnutého v katalógoch si následne majitelia domov, stavitelia a architekti vyberali ozdobné prvky na dotvorenie fasády domu. Práve táto skutočnosť mala za následok to, že identické štukové odliatky nachádzame na rôznych budovách v meste. Ako príklad možno uviesť šambrány okien zdobené rastlinným motívom na domoch č. 2 na Železničiarskej ulici a č. 4 na Námestí Štefana Moysesa, ďalej frontóny podopierané levími hlavami nad oknami domov č. 23 na Dolnej ulici a č. 41 na Lazovnej ulici (tento objekt, ako posledný pozostatok Furgyikovskej súkenníckej továrne bol asanovaný úplne zbytočne, nakoľko sa nachádzal na samom okraji areálu bývalej textilky Slovenka, a absolútne nebránil v realizácii zámerov súčasného vlastníka), a na záver možno spomenúť 4 rôzne medailóny s motívmi anjelov nad oknami domov č. 5 na Hornej ulici a č. 6 na Námestí Štefana Moysesa.
