Domovská stránka » Články » Sokolská župa Pohronská – Detvan

 
 

Sokolská župa Pohronská – Detvan

 

Za zakladateľov telovýchovnej jednoty Sokol môžeme považovať Miroslava Tyrša a Jindřicha Fügnera. Aktivity smerujúce k vzniku sokolskej obce sa objavujú už v druhej polovici 19. storočia. Bez pochýb môžeme tento ich krok označiť za položenie základov modernej telovýchovy. Hlavnou úlohou sokolského hnutia bolo venovať sa telesnej výchove, udržovať národ v zdraví a zdatnosti telesnej, duševnej a mravnej, s čím súvisel celý okruh organizovaných aktivít. Okrem telovýchovy to boli prednášky, besedy, divadelné predstavenia, koncerty, vychádzky, oslavy a zábavy. V novovzniknutej Československej republike dochádza k masovému šíreniu sokolských myšlienok a spôsobu života. Sokolská župa Pohronská – Detvan vznikla 19. októbra 1919, odčlenením od Masarykovej župy, ktorá mala celoslovenskú pôsobnosť. Spadali pod ňu nasledovné okresy: banskobystrický, brezniansky, revúcky, rimavskosobotský, feledinský (Feled – dnešné Jesenské), rožňavský, tornaľský, lučenecký, modrokamenský, zvolenský, krupinský, šahský, banskoštiavnický, levický, novobanský a kremnický. K 31. decembru 1920 mala Sokolská župa Pohronská – Detvan 1892 členov, z toho 1345 mužov a 547 žien. V roku 1933 ju tvorilo už 28 jednôt, založených v jednotlivých obciach a mestách. Rozvoj hnutia sprevádzalo budovanie sokolovní, ktoré plnili funkciu telocvične a spoločenskej sály zároveň. Súčasťou bolo všetko potrebné zázemie pre činnosť jednotlivých jednôt. Jednoty, ktoré nemali vlastnú sokolovňu, využívali telocvične v školských budovách, ako tomu bolo napríklad aj v Banskej Bystrici, kde sa telovýchovné aktivity sústredili v areáli gymnázia Andreja Sládkoviča, v mestskom parku. Až v roku 1926 banskobystrický Sokol odkúpil od bývalej kúpeľnej spoločnosti väčšinu akcií – 32.000 akcií za 139.480 Kč. Pod starým firemným názvom stal sa tak hlavným majiteľom pozemku a budovy, v ktorej bol umiestnený parný kúpeľ, biograf a spolkové miestnosti jednoty i župy s väčšou a menšou sálou. Tu boli od r. 1933 cez letnú sezónu zriadené sokolské nocľahárne. Budova bola v r. 1927 prestavaná a v r. 1929 opätovne, čo súviselo s úpravami kinosály. Reguláciou Hrona vznikol za spomenutou budovou priestor, ktorý jednota kúpila od lesného riaditeľstva a zriadila na ňom závodnú dráhu a ihrisko, na ktorom bývalo v zime klzisko. Časť medzi ihriskom a budovou kúpeľnej spoločnosti dala jednota k dispozícii spoločnosti  „Plaviareň pod Urpínom“, ktorá tam zariadila moderné kúpalisko. Spoločnosti požičal Sokol 10.00 Kč s dojednaním, že po 20 rokoch prejde plaviareň do majetku jednoty Sokol v B. Bystrici. Za sokolský majetok sa v Banskej Bystrici považoval rozsiahly súvislý pozemok pozdĺž ľavého brehu Hrona, oproti nábrežiu Légií medzi mostom vedúcim na Mičinú až k mostu pri malej stanici so všetkými budovami a zariadeniami. Po vzniku I. ČSR v roku 1918 mala niekoľko rokov názov “Sokolská” dnešná Národná ulica. Verejné vystúpenia sokolov sa konali na okresných a župných zletoch. V Banskej Bystrici to bolo v rokoch 1920, 1924, 1928, 1936 a 1938. Práve v roku 1938 rozhodnutím slovenskej vlády dochádza k rozpusteniu sokolského hnutia na území Slovenska. Obnovenie činnosti sa začína krátko po skončení II. svetovej vojny v roku 1945. Definitívny koniec znamenalo pre sokolské hnutie založenie Československého zväzu telesnej výchovy a športu – ČSTV v roku 1956. Atmosféru z vybraných sokolských zletov konaných v Banskej Bystrici vám prinášame vo fotogalérii.