Prečítajte si článok o okolitej prírode od profesora Jana Roubala, zakladateľa a predsedu Spolku ochranného a okrášľovacieho, ktorý bol uverejnený v Sprievodcovi po Banskej Bystrici a Horehroní v roku 1928 ( pozri Banská Bystrica v literatúre ). Článok uverejňujeme v pôvodnej úprave.
Náčrtok botanicko – zoologický
JAN ROUBAL
Scenericky patrí územie Nízkych Tatier, Slovenského Krušnohoria a V. Fatry k najtypickejším útvarom horskej formácie Slovenska. Sú tu všetky tvary tekúcich horských vôd, niekde nádherné vodopády a kaskády. Pravých horských jazier nieto, len tu a tam menšie horské jazierka. Terén hôr v dôsledku geologického složenia je čo najbohatšie rozčlenený, takže tu stretáme najrozmanitejšie elementy tejto činnosti, predovšetkým eróziou vodnou spôsobený bohatý systém dolín. Pretože plasticita územia je v prvom rade dôležitým predpokladom pre život rastlinnej a živočíšnej ríše – ovšem ešte s ohľadom na zemepisnú šírku, výšku nad morom, geologické složenie, vplyv rušivej ľudskej civilizácie ap. – treba pripamätať, že sú tu stráne, strmé boky, doliny, grúne, lazy, úplazy, hole, priepasti, jaskyne, kotle, strže, atď. v najrozmanitejších podobách, prechodoch ap. Temer všetka pôda až po čiaru holí je pokrytá, jak už spomenuto, bujnou vegetáciou, zväčša lesom. Tieto sú v mnohých prípadoch ešte zcela pôvodné, miestami docela prales. V teplých polohách a najnižších partiách je formácia enkláv dubových (aj cér). Je tu bohatá formácia všetkých stredoeuropských drevín listnatých, najmä na vápenici a dolomite (lieska, kaliny obidve, zimolez, brslen, typický slovenský drieň bohate dozrievajúci, trnka, šípok, všetky tri jelše, vrby s prehojnou rakytou, pôlky, egreš, babyka, Cotoneaster, zriedka na teplých bokoch aj Amelanchier, osika, javory, bresty, lipa, hloh, jarabina, mukyňa, brekyňa, divá hruška i jabloň. Tis ako zriedkavosť na Harmanecku, vo V. Fatre, u B. Bystrice, u Slov. Ľupči atď. nie je vzácnym a niekde tvorí uzavreté formácie táto v Europe vymierajúca pamätná drevina, ktorá je, ako taká, úradne chránená.) Fagetum je bohatá formácia a máme aj stáročné buky a rozsiahlé čisté bukové porasty a je aj tu súrne nutné, aby všetky staré pamätné kusy boly zachované, hlavne kusy vyhnité a duté, lebo sú jediným a ostatným útulkom celého radu drobných savcov, vtákov a menších iných živočíchov. V nižších polohách je jedľový les, tu a tam vtrúsená sosna. Vlastný ihličnatý strom vyšších polôh je smrek, ktorý porastá najväčšie plochy v ohromných súvislých lesoch. Borievka všade; charakteristikum horského pásma Nízkych Tatier je kosodrevina, v pásme Ďumbiera na pr. v nepreniknuteľných komplexoch.
Typická je naša liana – Clementis vitalba, plamienok plotný čiže hrabatie; všade rastie v nižších polohách a na vápenistom substráte pomedzi krovím i v lesoch. Má typického cudzopásnika, koroca Xylonites bispinus so svojím symbiontom Laemophloeus clematis. Z druhých rastlín nemožné ani zďaleka v týchto niekoľkých riadkoch načrtnúť obraz kveteny našich krajov, len zachytíme niekoľko obrázkov, ktoré môžu zaujať a potešiť priemerného turistu: odborník aj tak už bude vedieť, kde sa má orientovať a informovať o krásnej nášskej flóre. Zo zaujímavých rastlín včasnej jari sú typické: sňaženka (sňahový kvietok, bibolienka, Galanthus nivilis), ktorá tu rastie na horách, na Križnej na pr. vo výške asi 1000 m, lýkovec (Daphne mezereum), šafrán jarný (Crocus vernus), kosmatinec slovenský (Pulsatilla slavica), kyčeľnica žláznatá (Denteria glandulosa), ladoňka (Scilla bifolia) a ďalej všetky 3 žltokorunné kašky (prvosienky, Primula), s typickou bezlodyžnou P. acaulis. Okrem toho všetky primerané viac-menej známe jarné rastliny. Po rýchlo sa míňajúcej periode kveteny včasnej jari príde smiešanina vlastnej kveteny pokročilejšej jari a medze, grúne, iné lesné lúky, ako aj partie inej pôvodnej pôdy sa ozdobia spoločenstvami rastlín, rázu zväčša submontánneho, subalpinského, krovištného, hájového a charakteristických druhov pre vápenné boky. Začnú čoskoro bohaté vstavačovité s radom druhov rodu orchis a veľa iných rodov: za jednu sezonu tu môže aj zkúsený botanik uvidieť, v západných krajoch stále viacej ubúdajúcich vstavačov, viac, ako v Čechách na pr. za celé desaťročie. Perlou je črievičník (papučka, Cypripedium caleolus), temer exoticky vyzerajúci, sú tu 3 okrotice (Cephalanthera), pavúčky (Ophrys), na holiach je prekvapujúca flóra s ľaliou cibuľkatou ( Lilium bulbiferum), upolín, horské sasanky, veľkokvetý prasetník Hypochoerisuniflora, horské Primuly, Soldanella, Bellidiastrum, Saxitragy, čudné okoličnaté, trávy, na lúkach typický vitod väčší Polygala major) v horských dolinách známe dáždnikové listy devaselu (Petasites), mliečivec (Mulgedium), Adenostyles, kozlík (Valeriana tripteris), omich (Aconitum napellus a iné), stračia nôžka urastená (Delphinium elatum). Saxifragy, netresk (Sempervivum) a rozchodník biely (Sedum album) krášlia skaly. Koncom leta a na jeseň sa objaví asi 6 druhov horcov (Gentiana), keď už na skalách sa bol na jar ohlásil jeden druh spolu s Primula auricula. Ľúbezná Atragene a Corthusa prekvapia v krovištnej formácii vyšších polôh každého, kto pozná len západnú časť republiky. Že rastie vo Veľkej Fatre aj plesnivec (protež alpská, Leontopodium alpinum), pripamätať treba len preto, aby každý vzdelaný turista zo všetkých síl chránil túto pamiatku prírodnú, úradne chránenú. Na tônistých skalnatých lokalitách rastie nádherný, v Čechách temer neznámy, jelení jazyk (Scolopendrium vulgare), Cyclamen etc. – Kraj náš hostí ďalej: Ligularia sibirica, Pinguicula vulgaris, Gladiolus imbricatus, Hieracium aurantiacum, Colchicum, všetky Platanthery, Polygonata atď. Všetky bány sú za leta obyčajne nepreniknuteľnou džungľou druhov asi ako na pr. v Čechách, prevláda tu však v nižších polohách habzdie (Sambucus ebelus).
Rovnako interesantné je živočíšstvo. Pominúc skupiny nižších tvorov, iba letmo spomenieme niektorých zjavov: trieda hmyzov vykazuje mnoho zaujímavostí. Z nápadných je tu Ascalaphus, znamenitý sieťokrídly hmyz. Na teplých bokoch, medzi mravcami máme zástupcov teplomilných, mediterránnych, ako aj druhy horské. Prví majú prevahu (Tapinoma, Polyergus atď.). Juhoeuropským krísom, (Cikádam) je podobná Cicadetta Montana na teplých stráňach. Bionomicky chýrečné druhy solitárnych včiel Megachile, Chalicodoma, Xylocopa atď. Bohatá je ozaj fauna motýľov, najmä v drobnejších druhoch. Okrem viacej – menej zaujímavých z druhov ostatných krajov žijú u nás niektoré speciality rodiny okáčov (Satyridae), na horách i endemické karpatské formy. Typické sú niekoľké aberracie vychýrených Parnassiusov, nápadných „Apollo.“ Ako známo, stávajú sa často veľmi úzko lokalizované tieto nádherné pamiatky prírodnou korisťou amatérskych sportovníkov – sberateľov a môžu byť ľahko v existencii omedzené, prípadne bohužiaľ i vykynožené, ako sa aj v Sudetách už stalo. V Nemecku na zbytky týchto motýľov je vydaný ochranný zákon. Každý turista je povinný na prípadných en-gros vychytávačov motýľov upozorniť. Z južných motýľov ide na pr. martináč (pavie oko nočné veľké, Saturnia pyri) až po Zvolen. Rád Coleopter (chrobákov) vykazuje mnoho druhov prislúchajúcich všetkým formáciám stredoeuropským, okrem toho tu máme mnohé formy typicky vysokohorské a viaceré boreoalpinské, totižto mediterránné sem vnikajúce cez veľkú uhorskú rovinu druhy. Strevlekov je tu vyše 20 rôzných, na pr. Carabus obsoletus v rozmanitých aberáciách, C. variolosus, concolor transsylvanicus, všade Scheidleri Preyssleri, arvensis polonicus, irregularis Montadoni, karpatské formy cancellatus i coriaceus atď. Typický je tesárik Rosalia alpina na bukoch a je tu hojný, taktiež dosť iných. Úhrnom zakončujem tento rád: celá kniha by sa mohla napísať o znamenitej faune našich Coleopter – ovšem že zväčša ide tu o formy mikroskopické. – Vápenitý ráz geologického podkladu dáva skvelé podmienky pre vznik bohatej fauny mäkkýšov. – Značné bohatstvo rýb, aj pstruhov, lipeň (Thymalus vulgaris), hlavatka, atď. – Predkarpatské karpatské druhy fauny herpetologockej sú tu tiež.
Vtáctvo je primerané životným podmienkam; turistu môže zaujímať na pr. orol riečny, kriklavý, ktorí najčastejšie sa objavujú z tohto rodu, obidvaja luniaci, sokol sťahovavý druhí i inde známi dravci sú tu nie práve zriedkaví; najhojnejšia je kaňa a jastrab. Bohužiaľ veľmi chytro sa pomíňajú aj tu dravci, ačpráve v tak prírodne bohatých krajoch by mohli mať ozaj možnosť existencie, pretože im nedopraje civilizácia, industrializácia a intenzívne lesné gazdovstvo tých existenčných podmienok, ktorá ich príroda žiada. Staré stromy sa odstraňujú, odľahlé tiché partie lesné a horské sa robia vždy viac prístupnými a hlavne sú títo, ako aj druhí vtáci vždy viacej znepokojovaní, takže im vždy ťažšie je nájsť kľudné hniezdiská. Dravci dľa všetkých najmodernejších vedeckých zkúmaní sú nutným členom v reťazi prírodného poriadku, zväčša sa živia myšami , hrabošmi a inými t. zv. škodlivými zvieratmi a keď aj iných lovia, robia tak vedľa svojej prirodzenosti, pri čom však neporušia rovnováhy v prírode. Najzaujímavejšie však je to, že keď prenasledujú aj poľovnú zverinu, čo najväčšmi je príčinou toho, že sú na indexe, vyberajú v prvom rade slabé, chorľavé, infikované, tedy nesúce kusy a tým fungujú ako zdravotná polícia, nedopustiac, aby nezdravá krv sa šírila, a tak uchovajú čistú rasu medzi zajacmi, jarabicami atď. V Anglii vykynožili dravcov a pozatým začala hynúť drobná poľovná zverina. – Je tu ďalej hlucháň, tetrovec, kuropta, zriedkavý šupátok zedný (Certhia mraria), všetky stredoeuropské sovy, aj sova sňahová i výr. Jedným slovom primerané druhy krajom našim sú tu všetky viac-menej hojné. Na holiach malé 2 druhy drobných vtákov, penicu podhornú (Accentor alpinus) a lindušku vodnú Anthus spipolleta) pozná každý. V nižších polohách, na pr. od Zvolena dolu Hronom, je hojný slávik uhorský a nádherné koncerty jeho patria tu k najnápadnejším zjavom jarnej prírody. Taktiež rákosník veľký. – V zime sa objavujú všetci temer zaujímaví hostia zo severu.
Dosť zdecimovaná je po válke fauna veľkých savcov a o jej ochrane čo najsúrnejšie platí všetko to, čo povedané o dravcoch, a každý turista by mal v záujme ochrany prírodných pamiatok, krás vlasti i s ohľadom na vedecké motívy nielen sám konať svoju mravnú osobnú povinnosť všemožne šetriť, ale i ďalej propagovať túto vznešenú ideu. Naše územie hostí dosiaľ jeleňa, srnu, medveďa (veľmi ohroženého!)-zriedkavého ostrovida (rysa), jazveca, kuny, líšku, vydru, tchora, veľmi prenasledovanú mačku divú. Na Ďumbieri je hvízdak (svišť), ktorého obzvlášte nutno odporúčať láske turistov, lebo je tu od nevedomých pastierov zle znepokojovaný a prenasledovaný. Rad zaujímavých druhov netopierov, 2 druhy plcha a hraboš lesný častými sú zjavmi.
