zdravotníctvo a sociálna starostlivosť

Mestská nemocnica

Príspevok k histórii lekární v Banskej Bystrici

Do roku 1904 boli v Banskej Bystrici dve lekárne. V roku 1904 si podáva na mestský magistrát žiadosť na povolenie otvoriť lekáreň Dr. Eugen Flittner.
Otvorenie tretej lekárne v Banskej Bystrici nešlo celkom ľahko. Dôvodom boli už existujúce dve lekárne.
Mestský magistrát povoľuje Dr. Flittnerovi otvoriť lekáreň. Majitelia existujúcich dvoch lekární, Mg. Burda Károly a Mg. Göllner Béla podávajú rýchle odvolanie proti tomuto rozhodnutiu magistrátu. Magistrát toto odvolanie zamieta, a preto obaja majitelia postupujú svoje odvolanie na Župný úrad do Zvolena. Župný úrad ruší povolenie otvoriť lekáreň Dr. Flittnerovi. Tento ale dostáva s konečnou platnosťou povolenie od Ministerstva vnútra v Budapešti, (t.č. bol ministrom gróf Tisza István) dňa 17. októbra 1904.
Žiadosť na otvorenie lekárne ako aj odvolanie miestnych majiteľov lekární sú uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici pod číslom M.BB-XI-102-904.
Uvádzam niektoré argumenty použité v odvolaní oboch majiteľov lekární proti otvoreniu tretej lekárne v Banskej Bystrici.
Samotné odvolanie malo 6 – 8 písaných strán a uvádza mimo iné, že pre počet obyvateľov mesta úplne stačia dve lekárne. Počet obyvateľov v samotnom meste bol 7845, lenže v žiadosti Dr. E. Flittnera boli uvedení aj obyvatelia okolitých obcí, čim sa počet obyvateľov zvýšil na cca 12000. Ďalej boli vykázané príjmy lekární od roku 1897 do roku 1903 a zdôvodnené, že v prípade otvorenia tretej lekárne sa tieto znížia na polovicu. Pre zaujímavosť uvádzam, že v rokoch 1929 až 1940, kedy som bol v lekárni ako magister zamestnaný, tento argument sa stal skutočnosťou. Napriek tomu bola v Banskej Bystrici otvorená aj štvrtá lekáreň.
V roku 1905 je definitívne v Banskej Bystrici otvorená tretia lekáreň pod názvom “Lekáreň u Červeného kríža“ majiteľom ktorej je Dr. Eugen Flittner. Na príkaz nadriadených orgánov bola lekáreň pozdejšie premenovaná na “Lekáreň Dr. Eugen Flittnera“.
Lekáreň bola umiestnená v priestoroch mestského hradu. Na prízemí boli pôvodne dve obchodné miestnosti a jedna miestnosť, ktorá slúžila pre hasičov. Okrem týchto prízemných miestností boli pre lekáreň pridelené aj ďalšie miestnosti vo dvore a na poschodí. Ročné nájomné za tieto miestnosti je uvedené v zmluve z 1. novembra 1905 a činilo 1400 Korún.
Po prispôsobení miestností pre lekáreň vznikli nasledovné priestory. Na prízemí: kancelária, oficína (cca 12 m dlhá) a ďalej miestnosť pre sklad na voňavky a chemický obchod, ktorý pozdejšie mal sortiment tovaru ako Parfumeria. Zaujímavé je, že už v tom čase boli v oficíne dve samostatné táry, a to jedna pre prípravky magistraliterov liekov – pracovisko pre troch magistrov, potom elektrická National kasa a druhá tára pre ručný predaj.
Nábytok pre kanceláriu a oficínu vyrobila na objednávku firma umeleckého stolára Lindla v Budapešti. Nábytok bol zhotovený z tvrdého dreva napusteného kopál lakom.
Parfumeria bola zariadená bielym nábytkom a sklenými skrinkami.
Štandy a ostatné sklenené a porcelánové nádoby dodala fy. Stolze – Viedeň.
V kancelárii sa nachádzal malý box s mramorovou doskou, kde sa pripravovali decocta a infuza ako aj rôzne solúcie.
Z kancelárie viedli drevené schody nad lekáreň do skladu liečivých rastlín, kde sa nachádzal široký sortiment rastlín uložených v drevených krabiciach čitateľne signovaných.
Vo dvore bola pivnica, jedna miestnosť pre laboratórium, sklady a nad nimi jednoizbový byt pre manželský pár laborantov. Z dvora schodišťom sa vychádzalo na prvé poschodie, kde boli sklady na chemikálie, obväzový a rôzny pomocný materiál:
Na druhom poschodí pozdejšie boli zariadené dve miestnosti (izba a kúpeľňa), ktoré slúžili ako byt pre magistrov zamestnaných v lekárni. Na izbu bola upravená ešte jedna priľahlá miestnosť, takže k dispozícii pre magistrov boli dve izby s kúpeľňou a príslušenstvom. Ubytovanie aj s kúrením v zime bolo bezplatné.
Majiteľ lekárne Dr. Eugen Flittner pochádzal z Banskej Bystrice, farmáciu študoval na univerzite v Budapešti, kde v roku 1896 získal diplom s titulom Doktor farmácie. Ďalšiu prax po ukončení štúdia vykonával po dva roky vo Viedni. O tom svedčí ďalší doklad z 21.apríla 1902, že vykonal prax a na základe toho môže samostatne viesť lekáreň. Obidva doklady sa nachádzajú u bývalej kancelárskej sily, ktorá bola v lekárni zamestnaná od roku 1915 až do znárodnenia lekárne.
Lekáreň zamestnávala dvoch magistrov, okrem majiteľa, 6-8 technických síl, jednu administratívnu silu a manželský pár laborantov.
Plat magistrov v rokoch 1905-1910 bol mesačne 170 Korún, plat technických síl 35 Korún.
Vysoký počet technických síl bol potrebný, lebo vlastné značkové výrobky ako Kalvárske kvapky, Juno krém-mydlo-púder, Juno francovka, Kalvárske pilulky, Hair Restorer, boli zasielané poštou, balenie a fakturáciu robili technické sily, bolo to jednoduché, lebo balíky sa posielali dobierkou.
Medzi prvými magistrami, ktorí boli v lekárni Dr. E. Flittnera zamestnaní sú Mr. Breštovanský, Mr. Jácz, Mr. Engelmann, Mr. Grossmann. Posledný menovaný pozdejšie otvoril v Banskej Bystrici štvrtú lekáreň.
V lekárni bola stanovená funkcia vedúceho lekárnika, ktorá bola finančne zvýhodnená. V medzivojnovom období pôsobili ako vedúci lekárnici napr. Mr. Kohn, Mr. Nádler, Mr. Kalluš. V roku 1945 prechádza lekáreň pod národnú správu. Prvým národným správcom bola Mr. Brveníková, ďalej to boli Mr. Rudník – pozdejšie pozbavený národného správcovstva, Mr. Šubert. Po vytvorení národného podniku Medika boli správcami v lekárni Mr. A. Bálint, Mr. P, Katreniak, Mr. H. Kürtiová.
Pôvodný majiteľ Dr. Eugen Flittner zomrel v roku 1949.
Pracovná doba v lekárni pred prvou svetovou vojnou bola od 6.00 do 21.00 hodín, pozdejšie od 8.00 do 19.00. Obedňajšia prestávka bola 2 hodiny. Magistri mali v týždni dve odpoludnia voľné, technické sily jedno odpoludnie v týždni voľné a administratívna sila voľný jeden celý deň (štvrtok).
Pohotovostná služba sa striedala medzi lekárňami vždy po týždni. Pohotovostná služba začínala v sobotu celý deň pokračovala cez noc v nedeľu celý deň a noc a potom celý týždeň v noci od 19.00 do 8.00 ráno. Službukonajúci magister mal tri poobedia voľno od 13.00 hod. Do práce nastupoval ráno o jednu hodinu neskôr a odpoludnia odchádzal o hodinu skôr (hodina na navečeranie sa), aby po hodine nastúpil do nočnej služby.
Lekáreň expedovala Rp. Pre súkromníkov (A taxa), pre Nemocenskú pokladnicu, Pokladnicu súkromných zamestnancov, Revírnu bratskú pokladnicu, Väznicu, (B taxa).
Počas prvej svetovej vojny lekáreň mala zriadenú výdajňu liečiv vo vojenskom sanatóriu pre TBC pacientov, Tüdö gondozó baraktábor“. Lieky vo výdajni vydávali zamestnanci lekárne. Sanatórium bolo zariadené v priestoroch, kde sa teraz nachádza n. p. Fatra. Lekári boli pridelení z Budapešti, medzi lekármi, ktorí tu pracovali boli MUDr. Marberger, MUDr. Bencúr, MUDr. Kormica, správcom sanatória bol Poničan.
Poznámky k činnosti lekárne Dr. E. Flittnera v období rokov 1927 – 29 a 1933 – 40.
Počet zamestnancov bol, ako som už vyššie uviedol, dvaja magistri a 6 – 8 technických síl. Technická sila bol oficiálny názov vtedajších laborantov. Technické sily nemali odborné školy – len stredoškolské vzdelanie, obchodnú školu a niektorí pedagogické vzdelanie. Prax nadobudli dlhoročnou prácou v lekárni a od magistrov. Mimo uvedených boli stále v lekárni zamestnaní aj lekárnickí praktikanti, ktorí po dvojročnej praxi absolvovali v Bratislave jednomesačný kurz a po vykonaní tyrocinálnej skúšky sa mohli zapísať na vysokú školu na štúdium farmácie.
Technické sily, okrem už spomenutých prác, pomáhali magistrom pri dokončovaní prípravkov na Rp. ako delenie práškov, výrobu piluliek, suppozitória ako aj masti. Kancelárska sila perfektne ovládala výrobu ľahších receptov, ako solutia, masti, infuza, decocta a hlavne vypomáhala v trhových dňoch, kedy sa pred lekárňou rozložila časť trhoviska a pacienti vo väčšej miere nakupovali lieky a prinášali recepty.
Lekáreň, pred otvorením štvrtej lekárne, bola prvá na ceste od nemocenskej pokladnice, takže obrat bol oveľa väčší ako v druhých lekárňach.
Recepty na nemocenskú pokladnicu boli denne taxované (B taxa) a bez retaxácie koncom mesiaca vyfakturované. Taxaciu vykonávali magistri a fakturáciu kancelárska sila. Riaditeľstvo ONP (Okresná nemocenská poisťovňa) vykonávalo sporadicky retaxáciu a nie len podľa cien, ale aj podľa dodržiavania príkazu predpisovať povolené špeciality. Na nemocenskú pokladnicu sa nesmeli predpisovať napr. kozmetické prípravky, železné vína, niektoré druhy minerálnych vôd. Na recept pri HVLP (hromadne vyrábané lieky a prípravky) musel lekár napísať „Necesse est“ – u vybraných zahraničných špecialít v opačnom prípade ONP krátila mesačné vyúčtovanie o hodnotu takto neoznačených špecialít, chybné recepty boli vrátené lekárni späť. Bolo povolené, aby lekár dodatočne doplnil klauzulu a lekáreň mohla recept znovu vyfakturovať. Pozdejšie ONP nerobila retaxáciu, ale z konečnej sumy mesačného vyúčtovania odpočítala 0,5 %.
Expedovanie HVLP pre súkromných pacientov nebolo obmedzené. Súkromné recepty boli v platnosti bez ohľadu na dátum vystavenia. Pacienti za hotové nakupovali len malý počet druhov HVLP.
Veľké percento príjmu lekárne pochádzalo z ručného predaja a hlavne z predaja doma vyrábaných značkových prípravkov.
„Juno crem“ sa vyrábal v laboratóriu pod dozorom magistrov, ale hlavnú úlohu pri výrobe mala kancelárska sila, ktorá dozerala, aby sa udržalo tajomstvo receptu. Suroviny potrebné pre výrobu boli objednávané z najlepších firiem a v najlepšej kvalite. Práškové ingrediencie boli spracované v mramorovej nádobe, dôkladne rozotrené s parafínovým olejom (doba cca 1-2 hod.), potom rozpustená zmes: stearín, cera alba, ung.parrafina alba, vasel.americ.alba, rozpustená zmes sa pridávala v malých dávkach za stáleho miešania do pripravenej emulzie. Hotový krém plnili technické sily do 30 g porcelánových téglikov s vypaľovaným nápisom a niklovým uzáverom. Povrch krému v tégliku sa leštil pridržaním krému niekoľko sekúnd nad plameňom liehového kahana. Do krému sa pridávalo ešte niekoľko gramov Ol. jasmini.

„Kalvárske kvapky“ sa pripravovali z nasledovných ingrediencií. Rad.zingiber, Galangae, Frct.cariphylli, Cort.cinnamoni, Catechu, Lign.santalli rubr., Spir.conc., Aqua, (macere dies 6 et adde: Ol.menth.pip., anisi, cinnam., Chloroform a Spir.aether.nitros). Tekutina bola sfiltrovaná a rozplnená do podlhovastých 30 g liekoviek.
Ceny v roku 1915: Juno crem 1.20 K, Kalvárske kvapky -.50 hal.
„Juno francovka“: Spir. dil., 2% mentholi a malé množstvo aethyl.acetic. Bola veľmi obľúbená, pretože bola o hodne silnejšia ako Alpa.
Krém ako aj ostatné domáce výrobky úhľadne balené najprv do tlačiva, na ktorom bol návod v slovenskej a maďarskej reči, adresou a cenou výrobku. Potom boli zabalené do ružového hodvábneho papiera a v prostriedku zalepené papierovou pečaťou s nápisom Dr. E. Flittner.
Okrem reklamných tlačív, do ktorých sa balili uvedené výrobky boli uvádzané reklamy aj v rôznych časopisoch a sledované boli objednávky, ktoré sa na tieto reklamy odvolali.
V časopise „Figyelö politikai heti lap“ z júna 1906 je napr. uverejnená reklama na Eucalyptus – Menthol cukríky. Uvedené cukríky sa vyrábali v Čechách a pri mimoriadne veľkom odbere reklamu platila sama firma.
V horeuvedených rokoch držali v lekárni na predaj aj Pijavice lekárske (Hirudo medicinalis), ktoré lekáreň dostávala priamo z Budapešti, kde ich pestovali vo veľkom. Pijavice prichádzali poštou zabalené vo vlhkom machu vo vrecúšku. Po obdržaní pijavice hneď očistili, poumývali uskladňovali v trojlitrovej širokohrdlej fľaši vo vode. Voda sa denne vymieňala. Túto „príjemnú“ prácu vykonávali praktikanti.
Čo sa týče expedície magistraliterov liekov v rokoch 1933-40 pozostávali z nasledovných predpisov:
Expektorancia: Infuz. roztok, radix ipecac. dosim. (Radix ipecac. 0.50, Spir. ammon. anis.5.00, syr. splx. 20.00, Aqua ad 200.00 Aethylmorph. chlorat. 0.30, aqua dest.150.00 ad 30.00 Inf. rad. althae 10000, aqua dest.150.00, syr. aur. 20.00 pre deti.
Syrupus pectoralis cum codeino – predpis pre 12 lag. Kal.sulfoguajacoli 120.00, Extr. condur.fluid. 90.00, Cgnac 90.00, Acid.citric. 12.00, Saccharum 1304.00, Aqua 784.00, Codeinum muriat. 2.40. Prepis na tento syrup bol vytlačený na receptoch od nemocenskej pokladnice. Syrup sa pripravoval do zásoby.
Syrupus bromoformi cum codeino.
Pulveres: codein o.ol a 0.02 + sacchar. niekedy kombinovaný aj so Stib.sulf.aurant.
Unguenta: Ung. camphorat., Ung. kalii jodati (Pripravované extempore), Ung. sulfur.flavum a nigrum, Ung. plumb.acetic., Ung. zinci, Ung. acid. boric. Ung. leniens, Ung.aromat – v ručnom predaji známa ako vetrová masť, Ung. cerussae – ako plajbasová masť, Ung. ichtamoli 5 – 10%.
V ručnom predaji boli veľmi obľúbené prípravky: Hrozienková masť – cerat ad labia rubra a pomáda na vlasy a fúzy.
Uvedené výrobky sa pripravovali v laboratóriu, v tekutom stave sa nalievali do voskových foriem a po vychladnutí rezali do malých hranolčekov. Cena bola po 60 hal.
Hair restorer – prípravok proti šediveniu vlasov plnený do špeciálnych 400 g fľaštičiek. Obsahoval plumb. acet. cryst., suphur praecipitat., glycerin, aqua, pulvis gummi arab.
Tct. ferri aromat., Liquor ferri albuminat. Opodeldok vlastnej výroby. Syr. citri, althae, rhei.
Z hromadne vyrýbaných liečiv boli najčastejšie predpisované:
Sirupy: Sirolin (Roche), ďalej od kašla Syrupectol, Syr.Famel, pozdejšie Atussim mite et c. codeino.
Antianaemica: Arsaphen, Celaskon, Viadenin gtt.
Analeptica Coretonin, Coretonin E.
Antiarteriosclerotica: Jopton gtt., Jodatox inj., Jod Salthein.
Antibronchitica: Sibrumin, Thymomel, Guanar gtt.
Robarans: Hepatonicum.
Za lekárňou, kde viedli schody z kancelárie, bol dlhý úzky priestor – príručný sklad, kde boli na regáloch uložené chemikálie a tekutiny. V dolnej časti regálov boli skrine na uloženie rôznych špecialít. Tiež na regáloch boli aj zásobné fľašky na eterické oleje. Z tejto miestnosti viedli schody k hyg. zariadeniu.
Mimo už horeuvedených preparátov, zahraničných a tuzemských, na začiatku otvorenia lekáreň predávala aj šampanské a sódovú vodu. Sódovú vodu vyrábala lekáreň Mr. Burdu, odkiaľ ju rozvážali záujemcom a odberateľom na vlastnom vozíku ťahanom somárom.
Z ďalších lekárňou vyrábaných značkových prípravkov spomeniem kvapky proti boleniu zubov predávané pod názvom „Čínske zubné kvapky“, balené v špeciálnom kartóne v hranatej fľaške s kusom vaty a dreveným špáradlom na aplikáciu lieku. „Tinktúra na otlaky“ obsahovala Acid. laccticum, acid. salycilicum, collodium a chlorofyl. Tinktúra bola plnená do 10 g fľaštičiek s uzáverom, na ktorom bol pripevnený štetec na aplikáciu. Kupujúci boli upozornení, že v prípade uschnutia prípravku, si tento môže priniesť do lekárne rozriediť.
Víno pre povzbudenie chuti do jedla – železné víno, vyrábala lekáreň sama “Vinum maltea cum extr. Condurango fluid“. Víno používané na prípravu bolo dovážané priamo zo Španielska.
Natrium hydrocarbonicum vo zvlášť jemnej substancii plnili v lekárni do celofánových vrecúšok, označených firmou lekárne, po cca 10-15g. Vrecúška sa zatvárali na špeciálnom strojčeku. Takto balenú užívaciu sódu dodával majiteľ lekárne po určitú do miestnych reštaurácií zdarma, ako reklamu lekárne. Praktické balenie sa osvedčilo a išlo potom dobre na odbyt. Cena jedného vrecúška bola 0.20h.
Veľký dôraz sa kládol na estetické a precízne balenie doma vyrábaných značkových výrobkov, ako aj magistraliter prípravkov.
Fľaštičky boli uzatvorené kvalitnými zátkami, nato sa dával papierový klobúčik a previazalo dvojfarebným motúzikom. Samotné balenie do hodvábneho papiera sa muselo robiť špeciálnym spôsobom, čo sa muselo dodržiavať. Signatúry, ktoré sa používali na fľaše a tégliky mali značkový podklad , červený a zlatý rám, zapisovali sa na ne návod na použitie, meno expedujúceho a dátum. Signatúra samozrejme niesla pomenovanie lekárne. Podobne boli označené aj škatuľky na ostatné lieky.
Značkové výrobky lekárne boli plnené do typizovaných fľaštičiek a kelímkov, ktorých tvar sa po roky nemenil. Výrobky sa balili do reklamných letákov, kde boli popísané výrobky, recepty a ceny všetkých výrobkov a na záver upozornenie, že všetky tieto lieky pacienti dostanú kúpiť v lekárne Dr. Flintnera.
Okrem predaja uvedených špeciálnych výrobkov, ktoré sa stali veľmi populárne a žiadané, lekáreň získavala kupujúcich nižšími cenami niektorých HVLP a kozmetických prípravkov ako bolo uvedené na baleniach a ako predávali v ostatných lekárňach.
Napríklad často kupovaným artiklom bol Aspirin – Bayer, ktorý podľa taxy stál 11 -12 Kčs, lekáreň ho predávala za 8 Kčs. Taký istý rozdiel bol aj pri Pyramidon tbl. – Bayer. Ďalej v parfumérii sa predávali Odol zubná pasta, Odol zubná voda, Elida a Kalodont zubné pasty pod cenou cca o 15 – 20%. Tento rozdiel si mohla lekáreň dovoliť, lebo získavala od uvedených firiem rabat, na základe toho, že sa zaviazala prevziať ročne mimoriadne množstvá tovaru.
Lekáreň zásobovali nasledovné firmy Chemosan Hellco – Komárov u Opavy, Medika Bratislava, Oscar Heim Bratislava. Obväzový materiál dodávala firma Rico Veverská Bytíška.
Spolupráca lekárne s lekármi bola veľmi dobrá.
Záverom vyslovujem poďakovanie za poskytnutie niektorých informácií z počiatkov vzniku lekárne J. Lizonyovej, ktorá pôsobila v lekárni ako kancelárska sila od roku 1915.
V Banskej Bystrici 1979, August Ph. Mr. Imrich Sloboda