Mestská sporiteľňa pražská začala svoju činnosť 1. mája v roku 1875. Po vzniku Československa v roku 1918, právne pomery sporiteľní upravoval zákon Národného zhromaždenia č. 302/1920 Zb. Jednalo sa o najväčšiu sporiteľňu v Československu. V roku 1939 už spravovala vklady v objeme takmer 3 mld. Korún československých, pričom 90 % vkladov pripadalo na drobné úspory obyvateľstva. Na Slovensku sporiteľňa prevádzkovala 3 filiálky, v Banskej Bystrici, Spišskej novej Vsi a v Levoči. Tieto vznikli po roku 1920 a ich cieľom bolo aj na území Slovenska zabezpečiť vo väčšom objeme dostupné hypotekárne a komunálne úvery, a menšie pôžičky pre obyvateľov. Úlohou filiálok bola aj propagácia sporiteľníctva na Slovensku, ktoré tu na rozdiel od Čiech a Moravy, prakticky neexistovalo. Väčšiu expanziu na území Slovenska brzdila absencia kvalifikovanej pracovnej sily, v odboroch bankovníctvo a účtovníctvo. Prvé sídlo banskobystrickej filiálky sa nachádzalo v pravej časti prízemia mestského domu (radnice) na Hlavnom námestí č. 1. Prvým predsedom predstavenstva banskobystrickej filiálky bol mešťanosta Július Cesnak, ktorý túto funkciu zastával do roku 1924. V apríli roku 1935 sporiteľňa kúpila od Dr. Viliama Herritza dom č. 8 na Hornom námestí (Nám. Štefana Moysesa) a po jeho asanácii, do roka na jeho mieste postavila podľa projektu architekta Emila Belluša novú funkcionalistickú bankovú budovu. Banková hala bola situovaná na prízemí, na prvom a druhom poschodí sa nachádzali byty pre zamestnancov. Priečelie orientované do Nám. Štefana Moysesa zdobí travertínový reliéf s motívom sporivosti, zhotovený podľa návrhu akademického maliara Martina Benku. Práve budova sporiteľne dokumentuje veľmi citlivé zakomponovanie novostavby do historického centra mesta. Po pôsobení filiálky sporiteľne v budove dnešnej radnice ostala zachovaná len výkladná skriňa s mramorovým obkladom, ktorá bola definitívne odstránená v roku 1994 pri rekonštrukcii objektu. Rozpad Československa v roku 1939 znamenal aj koniec pôsobenia Mestskej sporiteľne pražskej na Slovensku. Vlastníctvo v septembri v roku 1940 prechádza na Mestskú sporiteľňu v Banskej Bystrici. Po roku 1952 fungovala sporiteľňa pod názvami “ Štátna sporiteľňa“ a neskôr “ Slovenská štátna sporiteľňa“. K transformácii na Slovenskú sporiteľňu, akciovú spoločnosť, dochádza v roku 1994.
