Domovská stránka » Články » Banskobystrická samospráva

 
 

Banskobystrická samospráva

 

 

     Počiatky Banskej Bystrice sa spájajú s rokom 1255. No už pred Tatárskym vpádom existovala na území dnešného mesta sídelná jednotka, osada Bystrica, so svojou organizačnou štruktúrou.
Základy banskobystrickej samosprávy boli položené v roku 1255, keď uhorský panovník Belo IV. udelil Banskej Bystrici mestské privilégia. Privilegiálna listina je napísaná po latinsky, na pergamene zo psej kože s rozmermi 48 x 37 cm

      Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Rašky, Srbska, Haliče, Lodomérie a Kumánie, všetkých verných Kristovi ako prítomných, tak aj   budúcich, hodlajúc nahliadnuť do tejto listiny, pozdravujem v mene Spasiteľa. Predvídavá kráľovská obozretnosť zvykne svojich vyznamenať výsadami a hodnosťami, aby sa mu právom mohol zväčšiť počet služobníkov, pretože takto sa zachová vážnosť kráľovskej vznešenosti. A preto chceme dať obsahom tejto listiny na vedomie, že sme našim hosťom z novej osady Bystrica blízko Ľupče udelili na ich prosbu tieto výsady:
     Aby si spoločne volili farára, ktorého sami predstavia ctihodnému otcovi ostrihomskému arcibiskupovi, aby ho potvrdil vo funkcii. Okrem toho si spoločne spomedzi seba vyvolia za porady a súhlasu celku richtára či sudcu na obdobie jedného roka a tento súdi vo všetkých sporoch a nemôže ich súdiť iný sudca krajiny.
     Tiež môžu hľadať zlato a striebro a ostatné kovy v hraniciach celého Zvolenského komitátu v zemi, ako aj v hájoch, lesoch a vodách a majú slobodu v doleuvedených hraniciach vo všetkých úžitkoch okrem poľovačky a rybolovu. Ďalej tiež zo zlatých baní platia desatinu, zo striebra a ostatných kovov sú povinný odovzdávať ôsmu časť.
     Ďalej v každom spore, ktorý sa rozsúdi súbojom, sa bude bojovať okrúhlym štítom a mečom ako je zvykom u Sasov vtedy, ak osoba, ktorá ho žiada, je spomedzi nich alebo ich slobody a národnosti. Ak by však osoba bola cudzieho pôvodu, vtedy spôsob súboja zostane na vôli panovníka.
     Ďalej nie sú povinný prísť na dvor na nijaké vyzvanie, iba ak by boli citovaní špeciálne našou listinou a vtedy sú povinný predstaviť sa pred nás alebo toho, komu sme to udelili týmže našim povolením.
     Okrem toho naším spomínaným hosťom z Bystrice dovoľujeme, aby okrem našej vznešenosti nemohol nikto užívať pohostenie, ak ho neprijmú sami zosvojej vôle. Dodávame tiež, aby boli úplne oslobodení a vyňatí od všetkej právomoci a súdenia zvolenských županov, na ten čas ustanovených. Tiež si prajeme, aby neboli nikomu povinný platiť nijaké dávky alebo pozemkové poplatky.
     Ďalej pri výmene mincí peňazomenci od svojho príchodu sedem dní nemajú na hostí nijakú moc. Keď sa minie oných sedem dní, majú takú právomoc ako v Ostrihome a Budíne.
     Okrem toho, ak nám osobne bude treba ísť do vojny alebo na výpravu, sú povinní ísť riadne vyzbrojení pod našou zástavou.
     Okrem toho spomenutým hosťom z Bystrice poskytujeme výsadu, že budú používať rovnakú výsadu pri platení dávok akú používajú naši hostia zo Štiavnice a aby sa im odteraz v celej krajine nečinili žiadne ťažkosti.
     Okrem toho, aby sa všetko nakrátko uzavrelo, našim spomínaným hosťom dávame do úžitku oráčiny, lesy a lúky, na ktorých nech sa ich nikto neodváži obťažovať.
     Aby pre pochybnosť o medziach a hraniciach nevznikol v budúcnosti spor alebo omyl, dávame ich vyznačiť našim verným magistrom Baasom a v tejto listine sa uvádzajú tak , ako po poriadku nasledujú.
     Prvá hranica sa začína od rieky Hron na mieste, kde rieka Udurna vteká do Hrona a vystupuje po rieke Udurne až k ceste, ktorá ide do Turčianskej stolice a na tejto ceste sa hranica obracia severným smerom. Odtiaľ prichádza pod úbočím veľkého vrchu až k potoku, ktorý sa volá Čelnica, v ktorom vystupuje až k menovanej rieke Hron a prechádza cez tú istú rieku cez nejaký ostrov a vystupuje na vysoký vrch a odtiaľ sa vracia na vrcholec vrchu prvej hranice, kde sa vlieva potok Udurna do rieky Hron a tu sa hranica končí.
     Ďalej sme im do večného práva a slobodného vlastníctva darovali lúku nazývanú „hradná“.
     Dané rukou nášho milého a verného magistra Smaragda, stoličnobelehradského prepošta, našeho dvorského vicekancelára, roku Pána 1255, ale nášho panovania dvadsiateho.
(preklad: Banskobystrický Permon Ročník III. Mimoriadne číslo, júl 2005)

      Na základe privilegiálnej listiny si mešťania spomedzi seba volili richtára, a to na obdobie jedného roka. Jedinou výnimkou bol prvý banskobystrický richtár Ondrej, ktorý funkciu richtára vykonával doživotne, až do roku 1293. Od roku 1759 boli richtári Banskej Bystrice volení na viacročné funkčné obdobie. Do roku 1850 bolo zvolených 139 richtárov (toto číslo je len približné, vzhľadom na neúplnosť archívnych prameňov, najmä do roku 1500). Od roku 1850 do roku 1923 boli do čela mesta volení mešťanostovia (8), v rokoch 1923 – 1938 starostovia (5), 1938 – 1944 vládni komisári (1), v roku 1944 znovu mešťanostovia (1), 1944 – 1990 predsedovia RNV a MsNV (11) a od roku 1990 ich vystriedali primátori (5).