* To, že Banská Bystrica bola v čase I. Československej republiky skutočným kultúrnym centrom, nie je žiadna fráza. Dôkazom toho je počet javiskových objektov, ktoré Banská Bystrica v medzivojnovom období mala. Vo vtedajšej, približne 11-tisícovej Banskej Bystrici, ich bolo štyri. Robotnícky dom, Dom Katolíckeho tovarišského spolku (dnes Dom Slovenského misijného hnutia), Dom Evanjelického spolku a Národný dom.
Robotnícky dom – v rokoch 1923 – 1925 si ho svojpomocne postavili robotníci Banskej Bystrice.
Dom Katolíckeho tovarišského spolku – dnes Dom Slovenského misijného hnutia postavil Katolícky tovarišský spolok pre kultúrne potreby drobných podnikateľov a živnostníkov.Budovu spolku začali stavať po asanácii kostola sv. Ducha v roku 1895, ktorý uzatváral Hornú ulicu. Po roku 1948 slúžil pre potreby PKO, až do roku 1991.
Dom Evanjelického spolku – sála s javiskom bola k budove spolku pristavaná v roku 1927 podľa projektu P. Wallucha. Stavbu realizovala Slovensko-česká účastinná stavebná spoločnosť v Banskej Bystrici.
Národný dom – postavený podľa víťazného návrhu architekta Emila Belluša v roku 1929. Divadelná sála bola slávnostne otvorená 7. februára 1931 predstavením Sen noci svätojánskej.
(Banslobystrický spolok okrášľovací a ochranný ďakuje spomenutým inštitúciám a organizáciám za maximálnu ústretovosť a ochotu pri poskytovaní súhlasu na zhotovenie interiérových fotografií.)