Domovská stránka » Články » Banská Bystrica a svet v roku 1255

 
 

Banská Bystrica a svet v roku 1255

 

 

     Pripomínať, že Belo IV. udelil v roku 1255 Banskej Bystrici mestské výsady, by bolo určite nosením dreva do lesa. Pripomeňme si však, ako vyzeral vtedajší známy svet v polovici 13. storočia, keď sa Banská Bystrica dostala do elitného klubu slobodných kráľovských miest.
     Už od polovice 12. storočia začali do Uhorska prenikať kolonizačné vlny Nemcov, Flámov a Talianov, ktoré po Tatárskom vpáde roku 1241 zosilneli. Ešte pred Tatárskym vpádom začali na území dnešného Slovenska vznikať prvé mestá, ktorým Belo IV. udeľoval privilégiá. Proces vzniku miest, ktoré sa už predtým stali strediskami hospodárskeho života, pokračoval aj po Tatárskom vpáde a v druhej polovici 13. storočia sa dovŕšil.
Uhorským panovníkom v roku 1255 bol teda Belo IV. V susedných Čechách vládol Přemysl Otakar II., ktorý práve v roku 1255 viedol križiacku výpravu do Pruska. O päť rokov neskôr, 13. júla 1260,  sa vojská Přemysla Otakara II. a Belu IV. stretli v bitke pri Kressenbrunne na Moravskom poli, v ktorej ťažká jazda českého kráľa na hlavu porazila prevažne ľahkú uhorskú jazdu.

     A kto „z Božej milosti“ vládol v iných krajinách? Na čele Svätej ríše rímskej stál Viliam Holandský, v Anglicku panoval Henrich III. z dynastie Platagenetovcov, vo Francúzsku Ľudovít IX., v Poľskom kniežatstve vládol Boleslav V. Hanblivý a v Portugalsku Alfonz III.
     Samozrejme, nemôžeme vynechať ani Pápežskú kúriu. V čase udelenia mestských výsad Banskej Bystrici, sedel ma Petrovom stolci pápež Alexander IV. Za pápeža ho konkláve zvolilo 12. decembra 1254 v Neapole. Zomrel 25. mája 1261 vo Viterbo.

     Jeho predchodca Inocent IV. vydal v roku 1252 pápežskú bulu Ad extirpanda, ktorá povoľovala používať inkvizícii pri výsluchu ľudí obvinených z kacírstva tortúru. O rok neskôr bola v Paríži založená známa univerzita Sorbona a v talianskom meste Assisi dokončili prvú významnú stavbu talianskej gotiky, baziliku sv. Františka z Assisi. A práve v roku 1255 sa stal Lisabon hlavným mestom Portugalského kráľovstva.
     13. storočie bolo storočím križiackych výprav do Svätej zeme. V rokoch 1248 až 1254 viedol siedmu križiacku výpravu francúzsky kráľ Ľudovít IX., ktorý sa so svojou dvadsaťpäťtisícovou armádou snažil znovu získať dobytý Jeruzalem.

     No trináste storočie prinieslo ľudstvu aj niekoľko vynálezov. Okolo roku 1250 zistil anglický teológ, filozof a prírodovedec Roger Bacon (a nezávisle od neho aj Marcus Graccus), že ak sa do bežných zmesí, ktoré sa používajú na výrobu ohňostroja primieša liadok (soľ kyseliny dusičnej), získajú mimoriadne výbušné vlastnosti. Kyselina dusičná sa dodnes okrem iného používa aj na výrobu trhavín. Baconovi sa na základe rozpravy o optike z roku 1267, v ktorej opísal princíp konvexnej šošovky, pripisuje aj vynález okuliarov.
Vo víre dejín 13. storočia bolo aj niekoľko osobností, ktoré sa do histórie, a treba povedať, že aj do Slovenskej, zapísali či už svojimi činmi, alebo svojim postavením. Asi v roku 1252 sa narodil Matúš Čák Trenčiansky, 15. augusta 1254 benátsky cestovateľ Marco Polo, v roku 1255 rímsky kráľ Albrecht I. Habsburský, v roku 1257 poľský kráľ Přemysl II. Veľkopolský a 25. marca 1259 byzantský cisár Adronikos II.

     V roku 1250 zomiera rímsky cisár Fridrich II., v roku 1253 český kráľ Václav I., rímsky cisár Konrád IV. a 7 decembra 1254 pápež Inocent IV. V roku 1255 zomrel Batu – Chán, Čingischánov vnuk a chán Zlatej Hordy. Pod jeho vedením začali v marci roku 1241 Mongoli ťaženie do Uhorska a teda aj na územie dnešného Slovenska.
A takto sme sa cez Batu – Chána a Tatársky vpád dostali na začiatok tohto rozprávania, ktorým sme chceli aspoň trošku naznačiť, ako asi vyzeral vtedajší svet v polovici 13. storočia, keď uhorský kráľ Belo IV. udelil Banskej Bystrici mestské privilégiá.