K najvýznamnejším historickým osobnostiam spomedzi banskobystrických hudobných skladateľov patrí aj trubačský majster Anton Július Hiray.
Narodil sa v Novej Bani Františke a Ferdinandovi Hirayovcom, kde ho pokrstili 17. februára 1770.
V Banskej Bystrici pôsobil od roku 1790, ako regenschori a organista vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Mária, učiteľ hudby, skladateľ a zrejme tu sa vyučil aj trubačskému remeslu. Trubači boli v tých časoch považovaní za vážených ľudí a umelcov.
Anton Július Hiray sa tu oženil 4. marca 1791 s 19-ročnou Annu Puschmannovou, dcérou banskobystrického mestského trubača, po ktorom časom Hiray prevzal trubačský post. V roku 1797 sa stal plnoprávnym občanom mesta Banská Bystrica, a v meste žil až do svojho odchodu do Banskej Štiavnice v roku 1820.
Medzi povinnosti majstra mestských trubačov patrilo aj usporadúvanie spoločenských zábav a plesov. Zrejme aj s tým súvisí skutočnosť, že v roku 1805 kúpil Benického dom na hlavnom námestí. Od roku 1810 bol jeho majiteľom Daniel Kellner. „V reprezentačnej sieni na 1. poschodí sa konali tanečné zábavy a do postavenia divadla v priestoroch Radnice na Námestí SNP č. 1 aj divadelné predstavenia.“ (FILLOVÁ 2000: 6) Pre zábavy komponoval Hiray dobové tanečné skladby – menuety, polonézy, nemecké tance a podobne. Viaceré z nich sa zachovali v archíve rodiny Ostrolúckych a dnes sú v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, pobočka Zvolen.
Významným dátumom v dejinách nášho mesta bol 27. júl 1798, keď Banskú Bystricu navštívil uhorský palatín Jozef Anton ( 9. 3 1776 – 13. 1 1847, šiesty syn cisára Leopolda II., ktorý takisto navštívil Banskú Bystricu 28 – 30 júla 1764 v rámci cesty do stredoslovenských banských miest).
Pri tejto slávnostnej príležitosti zložil Hiray Banskobystrický pochod pre 2 klarinety, 2 lesné rohy a 2 fagoty s pôvodnám názvom Civitatis Neosoliensis Militare Marsch (www.youtube.com/watch?v=CtoiuoGtHCw), ktorý je v európskom kontexte ojedinelou zachovanou pamiatkou svetskej trubačskej hudby. Okrem zatiaľ jedinej známej Hirayovej sakrálnej skladby Graduale in C de Angelis s barokizujúcim charakterom, možno jeho tanečné kompozície, ktoré vykazujú vplyvy rakúsko-bavorskej, nemeckej, poľskej i talianskej hudby charakterizovať ako ranoklasicistické.
Po príchode do Banskej Štiavnice v roku 1820 až do svoje smrti, pôsobil ako regenschori, komorsko-grofsky a mestský kapelník. Anton Július Hiray zomrel 21. októbra 1842, vo veku 72 rokov.
Marianna Bárdiová
Literatúra (výber):
BÁRDIOVÁ, Marianna: Türmer in der Mittelsowakei. In: Suppan, Armin, hrsg.: Kongresbericht Banská Bystrica. 1998.Tutzing: Hans Schneider, 2000, S.63-79.
BÁRDIOVÁ, Marianna: Anton Július Hiray (1770 – 1842) a hudobný život stredoslovenských banských miest. In: Slovenská hudba, r.29, č.3-4/2003, s. 403-423.
FILLOVÁ, Ľubica: Benického dom – jeden zo skvostov Banskej Bystrice. In: Bystrický Permon, r. 3, č.2/2005, s.6.
